Preskočiť na obsah
  |  

Merz vyzval na rýchle prijatie krajín západného Balkánu do EÚ

Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok vyzval na rýchle prijatie šiestich krajín západného Balkánu do Európskej únie. Zároveň ich predstaviteľov upozornil na potrebu ďalších reforiem, informovala agentúra DPA.

„Váš vstup do EÚ je to, čo chceme,“ povedal na úvod samitu s lídrami Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska v Čiernej Hore. Prisľúbil im podporu Nemecka aj svoju osobnú.

„My ako EÚ sme si svoju úlohu splnili, ale aj vy si musíte splniť tú svoju. Reformy a politická vôľa musia vychádzať od vás,“ zdôraznil.

Šestica krajín sa nachádza v rôznych fázach prístupového procesu, pričom väčšina čaká na členstvo už roky. Ako prvá by mala do Únie vstúpiť Čierna Hora, ktorej prístupové rokovania sa majú skončiť na budúci rok.

Samit je súčasťou Berlínskeho procesu, ktorý v roku 2014 spustila vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová na podporu integrácie regiónu.

Nemecko a Francúzsko v júni predstavili iniciatívu na urýchlenie približovania týchto krajín k EÚ. Za splnenie vybraných podmienok by ešte pred plným členstvom mohli získať zvýhodnený prístup na jednotný trh alebo vysielať pozorovateľov do inštitúcií Únie.

(luc)

  |  

Francúzska vláda viní Mélenchonovu stranu z chaosu

Francúzsky ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon čelí rastúcej kritike v súvislosti s násilnými nepokojmi, ktoré zasiahli viaceré mestá. Politickí súperi od centristov až po pravicu obviňujú jeho stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) z podnecovania spoločenského napätia.

Premiér Sébastien Lecornu tvrdí, že konfrontačná politika LFI prispieva k násiliu a chaosu. Predseda Senátu Gérard Larcher dokonca otvoril otázku možného zákazu strany. Mélenchon obvinenia odmieta a zodpovednosť za situáciu pripisuje vláde, ktorá podľa neho nerieši sociálne a ekonomické problémy obyvateľov chudobnejších predmestí.

Spor sa vyostruje pred prezidentskými voľbami v roku 2027. Podľa októbrového prieskumu IFOP podporuje Mélenchona 16,5 percenta respondentov, zatiaľ čo Marine Le Penovú 36 percent.

LFI má výraznú podporu medzi mladými ľuďmi a voličmi z prisťahovaleckého prostredia. Politológovia však upozorňujú, že spájanie strany s nepokojmi môže sťažovať získavanie starších voličov.

Bývalý prezident François Hollande varoval pred zjednodušovaním príčin násilia na zodpovednosť jediného politika.

(reuters, mja)

  |  

V Európe potvrdili prvý prípad vírusu Shamonda u človeka

Francúzsko potvrdilo prvý známy prípad nákazy človeka vírusom Shamonda, ktorý sa doteraz vyskytoval predovšetkým u hospodárskych zvierat. Nakazený pacient začiatkom októbra zomrel, zdravotnícke úrady však zatiaľ nevedia, či vírus jeho smrť spôsobil alebo k nej prispel.

Pacient sa liečil na závažné ochorenie, ktoré výrazne oslabovalo jeho imunitný systém. Podľa francúzskych úradov sa pravdepodobne nakazil na východe krajiny, kde vírus počas jari a leta cirkuloval medzi zvieratami.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) prípad monitoruje a spolupracuje s francúzskymi odborníkmi. Zdôrazňuje však, že podľa dostupných poznatkov zatiaľ nebolo zistené zdravotné riziko pre širokú verejnosť.

Vírus Shamonda prenášajú krv cicajúce pakomáriky. Postihuje najmä hovädzí dobytok a môže spôsobovať výrazný pokles produkcie mlieka. V Európe ho prvýkrát potvrdili v lete 2026, odvtedy sa objavil vo viacerých krajinách.

(reuters, mja)

  |  

Súdny dvor EÚ rozhodol proti Česku a Maďarsku

Česko a Maďarsko porušili právo Európskej únie, keďže ich legislatíva umožňuje vypočúvať podozrivých aj bez prítomnosti obhajcu. Vo štvrtok o tom rozhodol Súdny dvor EÚ, ktorý v celom rozsahu vyhovel žalobe Európskej komisie.

Podľa súdu musia mať podozrivé a obvinené osoby prístup k advokátovi tak, aby mohli účinne uplatniť svoje právo na obhajobu. To v zásade predpokladá jeho fyzickú prítomnosť pri výsluchu.

Česká právna úprava umožňuje vypočúvať podozrivého bez obhajcu po uplynutí 48 hodín od vzatia do väzby. Výsluch sa navyše môže uskutočniť aj vtedy, ak sa právnika nepodarilo kontaktovať. V Maďarsku je lehota výrazne kratšia – iba dve hodiny od informovania advokáta o vzatí osoby do väzby.

Súd dospel k záveru, že obe krajiny si tým nesplnili povinnosti vyplývajúce z európskeho práva.

Pripomenul, že príslušná smernica má zabezpečiť porovnateľnú úroveň ochrany práva na spravodlivý proces vo všetkých členských štátoch EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Protesty kamionistov pre vysoké ceny palív v Taliansku ustupujú

Protesty kamionistov proti vysokým cenám pohonných hmôt, ktoré ochromili zásobovanie južného Talianska, vo štvrtok začali ustupovať. Dopravcovia na Sicílii sa po rokovaniach s vládou dohodli na ukončení cestných blokád, v Kalábrii protesty pozastavili. Podobný vývoj sa očakáva aj v Kampánii.

Blokády vážne zasiahli zásobovanie supermarketov, čerpacích staníc a nemocníc. V Neapole nedostatok paliva sťažoval zdravotníkom cestu do práce a komplikoval aj výjazdy sanitiek. Zástupcovia lekárov preto vyzvali protestujúcich, aby zabezpečili prejazd vozidiel záchranných služieb.

Dopravné obmedzenia poškodili aj potravinársky priemysel. Spoločnosť La Doria zastavila výrobu v siedmich závodoch a polovicu pracovníkov poslala na nútené voľno.

Premiérka Giorgia Meloniová pripravuje vládne opatrenia na podporu dopravcov a poľnohospodárov vrátane kompenzácií vysokých nákladov na naftu. Vláda zároveň ponúka policajný sprievod vozidlám zásobujúcim obchody a zdravotnícke zariadenia potravinami a liekmi.

Cieľom opatrení je obnoviť plynulé zásobovanie a zabrániť ďalšiemu narušeniu základných služieb.

(reuters, mja)

  |  

Fico chce v CERN-e viac príležitostí pre slovenských vedcov

Premiér Robert Fico počas štvrtkového stretnutia s Markom Thomsonom z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) zdôraznil potrebu intenzívnejšieho využívania slovenského členstva v tejto organizácii.

Podľa neho by spolupráca mala prinášať konkrétne príležitosti nielen vedeckým pracoviskám, ale aj slovenskému priemyslu.

Slovenskí vedci sa podieľajú na významných experimentoch CERN-u vrátane výskumu súvisiaceho s objavom Higgsovho bozónu. Na medzinárodných projektoch spolupracujú ústavy Slovenskej akadémie vied aj univerzity.

Fico zároveň predstavil aktuálne plány Slovenska v oblasti jadrovej energetiky. Poukázal na skúsenosti krajiny s výstavbou jadrových elektrární, vyraďovaním blokov a nakladaním s vyhoretým palivom. Zdôraznil pritom potrebu prispôsobiť stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie tak, aby Slovensko dokázalo vychovať ďalších odborníkov.

Thomson pricestoval do Bratislavy v súvislosti so zasadnutím poradného orgánu RECFA, ktorý hodnotí úroveň časticovej fyziky na Slovensku. Krajina je členom CERN-u od roku 1993.

(tasr, mja)