Preskočiť na obsah
  |  

V Nemecku zadržali Ukrajinca podozrivého zo špionáže pre Rusko

V nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko zadržali ukrajinského občana pre podozrenie zo špionáže pre Rusko. Vo štvrtok o tom informovala nemecká spolková prokuratúra.

Muž, ktorého prokuratúra identifikovala ako Vadyma Y., bol podľa vyšetrovateľov najneskôr od júla 2025 prostredníctvom sprostredkovateľa v kontakte s ruskou tajnou službou.

Podozrivý údajne zhromažďoval vojenské spravodajské informácie vrátane údajov o výrobe obrnených vozidiel, munície a výbušnín. Zaujímal sa vraj aj o personál a vojenské objekty na miestach slúžiacich na zabezpečenie východného krídla NATO.

Časť informácií pochádzala z verejne dostupných zdrojov, ďalšie podrobnosti však podľa prokuratúry získaval od ľudí pôsobiacich v európskom obrannom priemysle.

Zadržaný má v piatok predstúpiť pred vyšetrovacieho sudcu Spolkového súdneho dvora, ktorý mu doručí zatýkací rozkaz a rozhodne o jeho ponechaní vo vyšetrovacej väzbe.

O prípade ako prvé informovali nemecké médiá.

(reuters, luc)

  |  

Pellegrini odobril miernejšie pravidlá rozpočtového provizória

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá znižuje administratívnu záťaž štátnych subjektov a samospráv. Podľa jeho kancelárie v nej nezistil rozpor s ústavou.

Ak štát vstúpi do rozpočtového provizória, naďalej nebude môcť minúť viac než v predchádzajúcom roku. Zaniknú však mesačné výdavkové obmedzenia a minister financií bude môcť priebežne upravovať rozpočet.

Vybrané zmeny čiastkových výdavkových limitov bez dosahu na celkový limit už nebudú vyžadovať súhlas vlády ani ministerstva financií. Zaznamenajú sa iba v informačnom systéme rezortu. Vypustia sa aj ustanovenia, ktoré stratili opodstatnenie po prepojení limitov s novými európskymi fiškálnymi pravidlami.

Spoločnostiam založeným obcami či krajmi pri úvere alebo pôžičke postačí namiesto súhlasu ministerstva písomné oznámenie o uzavretí zmluvy. Príspevkové organizácie nebudú musieť viesť podnikateľské príjmy a výdavky na samostatných účtoch, zachovajú však ich analytické sledovanie.

Všeobecná pokladničná správa bude môcť rozpočtovať aj výdavky s neistým termínom a výškou. Novela spresňuje výnimku z povinnosti rezortu obrany vypracovať a zverejniť štúdie uskutočniteľnosti investícií a koncesií. Obciam zjednodušuje monitorovací režim a umožňuje jeho skoršie ukončenie.

Zmeny nadobudnú účinnosť postupne 15. novembra 2026 a 1. januára 2027.

(tasr, bak)

  |  

Saková chce prepojiť slovenské ropovody s Rakúskom

Slovensko opäť zvažuje vybudovanie ropovodného prepojenia s rakúskou rafinériou Schwechat. Ministerka hospodárstva Denisa Saková to uviedla na konferencii Energofórum 2026 na Táľoch. Podľa nej by bolo ideálne, keby sa projekt podarilo financovať z európskych zdrojov.

Vláda zároveň uvažuje o výstavbe zásobníkov ropy na západnom Slovensku a o možnosti reverzného toku ropy z Českej republiky. Problémom však zostáva postoj Európskej komisie, ktorá už nechce financovať projekty súvisiace s fosílnymi palivami. Slovensko sa preto snaží získať výnimku.

Saková otvorila aj otázku podpory energeticky náročného priemyslu. Podľa nej by európske fondy mali umožniť financovanie prevádzkových nákladov podnikom, ktoré už investovali do dekarbonizácie.

Ministerka v piatok odcestuje do Istanbulu, kde bude rokovať o energetickej spolupráci. Za jednu z alternatív k ruskému plynu označila dodávky z Azerbajdžanu cez Turecko, keďže Slovensko podľa jej slov od septembra 2027 už nebude môcť dovážať ruský plyn.

(tasr, mja)

  |  

Macron z nepokojov viní krajnú ľavicu. Časť protestov sa zakáže

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok oznámil, že úrady v najbližších dňoch zakážu „nelegitímne“ protesty. Z minulotýždňových nepokojov a rabovania obvinil krajne ľavicové skupiny a vandalov.

Po stretnutí so šéfmi spravodajských služieb a s ministrami uviedol, že demonštrácie organizované napríklad odbormi budú povolené. Na ochranu obchodov však môžu úrady zmeniť ich trasy.

„Minulú sobotu sme boli svedkami politických a buričských činov krajne ľavicových skupín, ktorých cieľom je zvrhnúť republiku,“ vyhlásil.

Úrady v Lyone zakázali všetky protesty plánované na sobotu. Študentská organizácia UNEF napriek tomu vyzvala na účasť na sobotňajších zhromaždeniach a hnutie Žltých viest ohlásilo pochod centrom Paríža. Tamojší obchodníci začali preventívne zakrývať výklady doskami.

Francúzsko zasiahli 17. októbra jedny z najhorších mestských nepokojov za posledné roky. V súvislosti s podpaľačským útokom na radnicu v Limoges zadržali dvoch ľudí. Tretia noc platnosti miestnych zákazov nočného vychádzania prebehla bez väčších incidentov.

Nespokojnosť živia rastúce ceny energií, tlak na rodinné rozpočty a obavy zo zhoršovania verejných služieb. Nervozitu investorov odráža aj výnos desaťročných francúzskych štátnych dlhopisov, ktorý vo štvrtok prvýkrát od roku 2013 prekročil výnos porovnateľných amerických dlhopisov.

(reuters, luc)

  |  

Čínsky prezident žiada reformy armády

Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na zvyšovanie kvality hospodárskeho rozvoja a primeraný rast ekonomiky. Podľa štátnej agentúry Sin-chua zdôraznil, že cieľom musí byť zlepšovanie životnej úrovne obyvateľov a napĺňanie ich rastúcich potrieb pri súčasnom zachovaní spoločenskej stability.

Významnú časť prejavu venoval aj ozbrojeným silám. Si Ťin-pching zopakoval, že armáda musí zostať pod absolútnym vedením Komunistickej strany Číny.

Zároveň vyzval na pokračovanie vojenských reforiem, posilňovanie politického riadenia armády a rozvoj jej schopností prostredníctvom vedy, technológií a kvalifikovaného personálu. Zdôraznil aj význam zákonného riadenia ozbrojených síl.

Vyjadrenia zazneli počas spomienkových podujatí pri príležitosti 90. výročia Dlhého pochodu. Išlo o sériu ústupových operácií čínskej Červenej armády v rokoch 1934 a 1935, keď sa jednotky vedené Mao Ce-tungom snažili uniknúť pred nacionalistickými silami Čankajška.

(reuters, mja)

  |  

Weidelová z AfD chce návrat k lacnej ruskej energii

Spolupredsedníčka nemeckej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová vyzvala Rusko a Ukrajinu na mierové rokovania, ktoré by zohľadňovali záujmy oboch krajín, informuje portál Politico.

Počas návštevy Európskeho parlamentu v Štrasburgu zároveň zdôraznila, že nemecký priemysel potrebuje obnoviť prístup k lacnej ruskej rope a plynu.

Weidelová odmietla, že by jej postoj znamenal kapituláciu pred Moskvou. Podľa nej sankcie proti Rusku zničili nemecký hospodársky model. Na otázku poľského europoslanca o bezpečnostných obavách Varšavy odpovedala, že AfD uprednostňuje nemecké záujmy.

Zároveň predstavila program strany, ktorý počíta s oslabením Európskej komisie a premenou europarlamentu na zhromaždenie delegátov národných parlamentov. AfD chce pre Nemecko aj výnimky z politík Únie, prípadne odchod zo schengenu.

Weidelová kritizovala neprítomnosť európskych lídrov pri rokovaniach o Ukrajine. Potvrdila, že AfD rokuje s francúzskym Národným združením, ktoré s ňou v roku 2024 prerušilo spoluprácu.

(mja)