Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia po dvoch desaťročiach obnovila výrobu ťažkých zbraní

Británia vo štvrtok oznámila, že prvýkrát za dve desaťročia obnovila výrobu veľkokalibrových zbraní. Ide o súčasť plánu na rýchle posilnenie domácich obranných kapacít v reakcii na rastúcu bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska.

Spoločnosť Rheinmetall UK, britská pobočka nemeckého zbrojárskeho koncernu, začala v závode v Telforde v strednom Anglicku vyrábať hlavne a závery pre zbraňové systémy kalibru 120 a 155 milimetrov.

Podľa vládneho vyhlásenia výroba podporí sto vysokokvalifikovaných pracovných miest. Pôvodne prázdna prevádzka dosiahla plnú výrobnú kapacitu za osem mesiacov. Britská vláda chce, aby obranný priemysel prispieval aj k opätovnému rozvoju priemyselnej výroby v krajine.

Niektoré projekty v britskom obrannom sektore však čelia oneskoreniam pre neistotu, kedy krajina zvýši výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu. Ide o dôležitý medzikrok k splneniu cieľa NATO vynakladať na obranu 3,5 percenta HDP do roku 2035.

Otvorenie prevádzky v Telforde nadväzuje na dohodu o obrannej spolupráci, ktorú Británia a Nemecko podpísali v roku 2024.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Francúzsko čelí obavám z dlhovej krízy

Francúzsko čelí rastúcej nedôvere investorov pre problémy s verejnými financiami, politickú neistotu a pokračujúce pouličné nepokoje. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov vo štvrtok vystúpil až na 5,1415 percenta, najvyššiu úroveň od júla 2002.

Rozdiel medzi výnosmi francúzskych a nemeckých dlhopisov dosiahol 173,58 bázického bodu, čo predstavuje takmer 15-ročné maximum. Investori tak požadujú výrazne vyššiu odmenu za riziko spojené s požičiavaním peňazí Parížu.

Situáciu zhoršujú komplikácie pri schvaľovaní francúzskeho rozpočtu a neistota pred prezidentskými voľbami v roku 2027. Vláda navyše pripravuje rozsiahle bezpečnostné opatrenia pred ďalšími sobotňajšími protestmi.

Nemecké dlhopisy, naopak, posilnili vďaka dopytu po bezpečnejších investíciách. Rizikové prirážky zároveň vzrástli aj v Belgicku, Taliansku, Španielsku a Grécku.

Ekonómovia upozorňujú, že európske inštitúcie sú dnes na prípadnú dlhovú krízu pripravené lepšie ako pred pätnástimi rokmi. Spoločnú reakciu však môže komplikovať rastúci euroskepticizmus.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Nemecku zadržali Ukrajinca podozrivého zo špionáže pre Rusko

V nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko zadržali ukrajinského občana pre podozrenie zo špionáže pre Rusko. Vo štvrtok o tom informovala nemecká spolková prokuratúra.

Muž, ktorého prokuratúra identifikovala ako Vadyma Y., bol podľa vyšetrovateľov najneskôr od júla 2025 prostredníctvom sprostredkovateľa v kontakte s ruskou tajnou službou.

Podozrivý údajne zhromažďoval vojenské spravodajské informácie vrátane údajov o výrobe obrnených vozidiel, munície a výbušnín. Zaujímal sa vraj aj o personál a vojenské objekty na miestach slúžiacich na zabezpečenie východného krídla NATO.

Časť informácií pochádzala z verejne dostupných zdrojov, ďalšie podrobnosti však podľa prokuratúry získaval od ľudí pôsobiacich v európskom obrannom priemysle.

Zadržaný má v piatok predstúpiť pred vyšetrovacieho sudcu Spolkového súdneho dvora, ktorý mu doručí zatýkací rozkaz a rozhodne o jeho ponechaní vo vyšetrovacej väzbe.

O prípade ako prvé informovali nemecké médiá.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Pellegrini odobril miernejšie pravidlá rozpočtového provizória

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá znižuje administratívnu záťaž štátnych subjektov a samospráv. Podľa jeho kancelárie v nej nezistil rozpor s ústavou.

Ak štát vstúpi do rozpočtového provizória, naďalej nebude môcť minúť viac než v predchádzajúcom roku. Zaniknú však mesačné výdavkové obmedzenia a minister financií bude môcť priebežne upravovať rozpočet.

Vybrané zmeny čiastkových výdavkových limitov bez dosahu na celkový limit už nebudú vyžadovať súhlas vlády ani ministerstva financií. Zaznamenajú sa iba v informačnom systéme rezortu. Vypustia sa aj ustanovenia, ktoré stratili opodstatnenie po prepojení limitov s novými európskymi fiškálnymi pravidlami.

Spoločnostiam založeným obcami či krajmi pri úvere alebo pôžičke postačí namiesto súhlasu ministerstva písomné oznámenie o uzavretí zmluvy. Príspevkové organizácie nebudú musieť viesť podnikateľské príjmy a výdavky na samostatných účtoch, zachovajú však ich analytické sledovanie.

Všeobecná pokladničná správa bude môcť rozpočtovať aj výdavky s neistým termínom a výškou. Novela spresňuje výnimku z povinnosti rezortu obrany vypracovať a zverejniť štúdie uskutočniteľnosti investícií a koncesií. Obciam zjednodušuje monitorovací režim a umožňuje jeho skoršie ukončenie.

Zmeny nadobudnú účinnosť postupne 15. novembra 2026 a 1. januára 2027.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Saková chce prepojiť slovenské ropovody s Rakúskom

Slovensko opäť zvažuje vybudovanie ropovodného prepojenia s rakúskou rafinériou Schwechat. Ministerka hospodárstva Denisa Saková to uviedla na konferencii Energofórum 2026 na Táľoch. Podľa nej by bolo ideálne, keby sa projekt podarilo financovať z európskych zdrojov.

Vláda zároveň uvažuje o výstavbe zásobníkov ropy na západnom Slovensku a o možnosti reverzného toku ropy z Českej republiky. Problémom však zostáva postoj Európskej komisie, ktorá už nechce financovať projekty súvisiace s fosílnymi palivami. Slovensko sa preto snaží získať výnimku.

Saková otvorila aj otázku podpory energeticky náročného priemyslu. Podľa nej by európske fondy mali umožniť financovanie prevádzkových nákladov podnikom, ktoré už investovali do dekarbonizácie.

Ministerka v piatok odcestuje do Istanbulu, kde bude rokovať o energetickej spolupráci. Za jednu z alternatív k ruskému plynu označila dodávky z Azerbajdžanu cez Turecko, keďže Slovensko podľa jej slov od septembra 2027 už nebude môcť dovážať ruský plyn.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Macron z nepokojov viní krajnú ľavicu. Časť protestov sa zakáže

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok oznámil, že úrady v najbližších dňoch zakážu „nelegitímne“ protesty. Z minulotýždňových nepokojov a rabovania obvinil krajne ľavicové skupiny a vandalov.

Po stretnutí so šéfmi spravodajských služieb a s ministrami uviedol, že demonštrácie organizované napríklad odbormi budú povolené. Na ochranu obchodov však môžu úrady zmeniť ich trasy.

„Minulú sobotu sme boli svedkami politických a buričských činov krajne ľavicových skupín, ktorých cieľom je zvrhnúť republiku,“ vyhlásil.

Úrady v Lyone zakázali všetky protesty plánované na sobotu. Študentská organizácia UNEF napriek tomu vyzvala na účasť na sobotňajších zhromaždeniach a hnutie Žltých viest ohlásilo pochod centrom Paríža. Tamojší obchodníci začali preventívne zakrývať výklady doskami.

Francúzsko zasiahli 17. októbra jedny z najhorších mestských nepokojov za posledné roky. V súvislosti s podpaľačským útokom na radnicu v Limoges zadržali dvoch ľudí. Tretia noc platnosti miestnych zákazov nočného vychádzania prebehla bez väčších incidentov.

Nespokojnosť živia rastúce ceny energií, tlak na rodinné rozpočty a obavy zo zhoršovania verejných služieb. Nervozitu investorov odráža aj výnos desaťročných francúzskych štátnych dlhopisov, ktorý vo štvrtok prvýkrát od roku 2013 prekročil výnos porovnateľných amerických dlhopisov.

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.