Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pentagón chce postupne kúpiť ďalších 850 stíhačiek F-35

Lockheed Martin uzavrel s americkým ministerstvom obrany predbežnú dohodu o výrobe a zabezpečení prevádzky najmenej 850 lietadiel F-35 Lightning II počas nasledujúcich desiatich rokov. Spoločnosť z vlastných zdrojov investuje aspoň sedem miliárd dolárov do iniciatív podporujúcich program.

Dohoda zatiaľ nepredstavuje objednávku, ale vopred dohodnutý dlhodobý kontrakt. Ak príslušné orgány v najbližších mesiacoch schvália viacročné oprávnenie, výrobca a programová kancelária F-35 dokončia podmienky, ceny a harmonogram prostredníctvom formálneho zadania zákazky.

Firma chce udržať ročnú produkciu na úrovni 156 strojov. Rámec zahŕňa aj zahraničné objednávky, počiatočné dodávky náhradných dielov a súprav na úpravy lietadiel.

Stíhačka využíva technológiu stealth, ktorá jej umožňuje vyhýbať sa odhaleniu nepriateľom. Je kľúčovým produktom leteckej divízie spoločnosti, ktorá tvorí takmer 40 percent jej štvrťročných tržieb.

Lockheed očakáva, že dohoda zníži výrobné náklady a zmierni obmedzenia v dodávateľských reťazcoch. Podľa jeho odhadov podporí 317-tisíc pracovných miest v Spojených štátoch a počas nasledujúceho desaťročia vytvorí ekonomickú aktivitu takmer 79 miliárd dolárov ročne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

SAV chce v CERN-e otvoriť dvere biológii aj slovenským firmám

Slovenská akadémia vied plánuje rozšíriť spoluprácu s Európskou organizáciou pre jadrový výskum (CERN) o biológiu, genetiku či materiálové inžinierstvo. Predseda akadémie Martin Venhart po štvrtkovom rokovaní s generálnym riaditeľom CERN-u Markom Thomsonom zdôraznil, že partnerstvo nemá zostať iba pri časticovej a jadrovej fyzike.

Rezervy vidí vo vzdelávaní a v zapojení technických univerzít. Väčší priestor by podľa neho mali dostať aj slovenské firmy schopné dodávať organizácii výrobky či služby, aby sa do ekonomiky vracalo viac z investícií Slovenska do CERN-u.

Akadémia už spolupracuje na viacerých experimentoch. Ústav experimentálnej fyziky SAV sa podieľa na projektoch ATLAS a ALICE, Fyzikálny ústav SAV pôsobí na experimente ISOLDE.

V jeho rámci aktuálne prebieha hodnotenie projektu v grantovej schéme ERC Advanced Grant, ktorú Venhart označil za najvyššiu európsku grantovú schému. Prípadné schválenie by podľa neho otvorilo nové možnosti výskumu atómového jadra aj nukleárnej medicíny vrátane liečby niektorých typov nádorov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Británia po dvoch desaťročiach obnovila výrobu ťažkých zbraní

Británia vo štvrtok oznámila, že prvýkrát za dve desaťročia obnovila výrobu veľkokalibrových zbraní. Ide o súčasť plánu na rýchle posilnenie domácich obranných kapacít v reakcii na rastúcu bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska.

Spoločnosť Rheinmetall UK, britská pobočka nemeckého zbrojárskeho koncernu, začala v závode v Telforde v strednom Anglicku vyrábať hlavne a závery pre zbraňové systémy kalibru 120 a 155 milimetrov.

Podľa vládneho vyhlásenia výroba podporí sto vysokokvalifikovaných pracovných miest. Pôvodne prázdna prevádzka dosiahla plnú výrobnú kapacitu za osem mesiacov. Britská vláda chce, aby obranný priemysel prispieval aj k opätovnému rozvoju priemyselnej výroby v krajine.

Niektoré projekty v britskom obrannom sektore však čelia oneskoreniam pre neistotu, kedy krajina zvýši výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu. Ide o dôležitý medzikrok k splneniu cieľa NATO vynakladať na obranu 3,5 percenta HDP do roku 2035.

Otvorenie prevádzky v Telforde nadväzuje na dohodu o obrannej spolupráci, ktorú Británia a Nemecko podpísali v roku 2024.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Francúzsko čelí obavám z dlhovej krízy

Francúzsko čelí rastúcej nedôvere investorov pre problémy s verejnými financiami, politickú neistotu a pokračujúce pouličné nepokoje. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov vo štvrtok vystúpil až na 5,1415 percenta, najvyššiu úroveň od júla 2002.

Rozdiel medzi výnosmi francúzskych a nemeckých dlhopisov dosiahol 173,58 bázického bodu, čo predstavuje takmer 15-ročné maximum. Investori tak požadujú výrazne vyššiu odmenu za riziko spojené s požičiavaním peňazí Parížu.

Situáciu zhoršujú komplikácie pri schvaľovaní francúzskeho rozpočtu a neistota pred prezidentskými voľbami v roku 2027. Vláda navyše pripravuje rozsiahle bezpečnostné opatrenia pred ďalšími sobotňajšími protestmi.

Nemecké dlhopisy, naopak, posilnili vďaka dopytu po bezpečnejších investíciách. Rizikové prirážky zároveň vzrástli aj v Belgicku, Taliansku, Španielsku a Grécku.

Ekonómovia upozorňujú, že európske inštitúcie sú dnes na prípadnú dlhovú krízu pripravené lepšie ako pred pätnástimi rokmi. Spoločnú reakciu však môže komplikovať rastúci euroskepticizmus.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Nemecku zadržali Ukrajinca podozrivého zo špionáže pre Rusko

V nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko zadržali ukrajinského občana pre podozrenie zo špionáže pre Rusko. Vo štvrtok o tom informovala nemecká spolková prokuratúra.

Muž, ktorého prokuratúra identifikovala ako Vadyma Y., bol podľa vyšetrovateľov najneskôr od júla 2025 prostredníctvom sprostredkovateľa v kontakte s ruskou tajnou službou.

Podozrivý údajne zhromažďoval vojenské spravodajské informácie vrátane údajov o výrobe obrnených vozidiel, munície a výbušnín. Zaujímal sa vraj aj o personál a vojenské objekty na miestach slúžiacich na zabezpečenie východného krídla NATO.

Časť informácií pochádzala z verejne dostupných zdrojov, ďalšie podrobnosti však podľa prokuratúry získaval od ľudí pôsobiacich v európskom obrannom priemysle.

Zadržaný má v piatok predstúpiť pred vyšetrovacieho sudcu Spolkového súdneho dvora, ktorý mu doručí zatýkací rozkaz a rozhodne o jeho ponechaní vo vyšetrovacej väzbe.

O prípade ako prvé informovali nemecké médiá.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Pellegrini odobril miernejšie pravidlá rozpočtového provizória

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá znižuje administratívnu záťaž štátnych subjektov a samospráv. Podľa jeho kancelárie v nej nezistil rozpor s ústavou.

Ak štát vstúpi do rozpočtového provizória, naďalej nebude môcť minúť viac než v predchádzajúcom roku. Zaniknú však mesačné výdavkové obmedzenia a minister financií bude môcť priebežne upravovať rozpočet.

Vybrané zmeny čiastkových výdavkových limitov bez dosahu na celkový limit už nebudú vyžadovať súhlas vlády ani ministerstva financií. Zaznamenajú sa iba v informačnom systéme rezortu. Vypustia sa aj ustanovenia, ktoré stratili opodstatnenie po prepojení limitov s novými európskymi fiškálnymi pravidlami.

Spoločnostiam založeným obcami či krajmi pri úvere alebo pôžičke postačí namiesto súhlasu ministerstva písomné oznámenie o uzavretí zmluvy. Príspevkové organizácie nebudú musieť viesť podnikateľské príjmy a výdavky na samostatných účtoch, zachovajú však ich analytické sledovanie.

Všeobecná pokladničná správa bude môcť rozpočtovať aj výdavky s neistým termínom a výškou. Novela spresňuje výnimku z povinnosti rezortu obrany vypracovať a zverejniť štúdie uskutočniteľnosti investícií a koncesií. Obciam zjednodušuje monitorovací režim a umožňuje jeho skoršie ukončenie.

Zmeny nadobudnú účinnosť postupne 15. novembra 2026 a 1. januára 2027.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.