Paradox klimatického samitu. Plynárenskí a ropní lobisti majú v Glasgowe väčšie zastúpenie ako ktorákoľvek krajina
Aktivisti na čele s Global Witness analyzovali zoznam účastníkov konferencie v škótskom Glasgowe, ktorý na začiatku samitu zverejnila OSN. Na zozname akreditovaných delegátov identifikovali dokopy 503 ľudí s väzbami na spoločnosti využívajúce fosílne palivá.
Títo delegáti podľa aktivistov lobujú v prospech ropných a plynárenských spoločností a mali by mať zakázané zúčastniť sa na tejto najväčšej klimatickej konferencii, odkedy medzinárodné spoločenstvo podpísalo v roku 2015 Parížsku dohodu.
Desaťročia popierali klimatické zmeny
"Priemysel využívajúci fosílne palivá celé desaťročia popieral (klimatické zmeny) a odďaľoval skutočné opatrenia v súvislosti s klimatickou krízou," pripomenul Murray Worthy z Global Witness. "Jeho vplyv je jedným z hlavných dôvodov, prečo 25 rokov rozhovorov OSN o klíme neviedlo k skutočnému zníženiu globálnych emisií (skleníkových plynov)," dodal.
Na glasgowský samit sa akreditovalo približne 40-tisíc ľudí. Spomedzi krajín má najväčšiu delegáciu Brazília, jej vyjednávací tím pozostáva zo 479 ľudí. Britská delegácia má 230 členov.
Global Witness spolu s neziskovou organizáciou Corporate Accountability a ďalšími na účely tejto analýzy definovali lobistu pre plynárenský a ropný priemysel ako človeka, ktorý je členom delegácie obchodného združenia alebo skupiny zastupujúcich záujmy týchto priemyslov.
Najviac ich je v delegáciách Ruska a Kanady
Aktivisti tiež zistili, že lobisti pre plynárenský a ropný priemysel sa nachádzajú aj priamo v delegáciách z Kanady a Ruska. Svoje zastúpenie má na COP26 dokopy sto firiem využívajúcich fosílne palivá.
Jednou z najväčších lobistických skupín na COP26 je podľa analýzy Medzinárodná asociácia obchodovania s emisiami (IETA) so 103 delegátmi vrátane troch osôb z ropného podniku BP (British Petroleum).
IETA je podľa Global Witness podporovaná mnohými firmami, ktoré presadzujú obchodovanie s emisiami, aby mohli aj naďalej ťažiť ropu a plyn.
"Toto je združenie zahrňujúce obrovské množstvo spoločností z oblasti fosílnych palív. Jeho agenda je riadená spoločnosťami zaoberajúcimi sa fosílnymi palivami a slúži záujmom spoločností vyrábajúcich fosílne palivá," povedal Worthy.
Predkladanie falošných riešení
"Sme svedkami predkladania falošných riešení, ktoré sa zdajú byť klimatickými opatreniami, ale v skutočnosti udržujú súčasný stav a bránia prijatiu jasných, jednoduchých opatrení na udržanie fosílnych palív v zemi – čo je skutočným riešením klimatickej krízy," dodal.
IETA o sebe tvrdí, že jej cieľom je nájsť čo najefektívnejšie trhové riešenia na zníženie emisií. Medzi jej členov patria ropné spoločnosti, avšak aj celý rad iných podnikov, uviedla asociácia.
"Momentálne prebieha proces prechodu (na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo) a obchodovanie s uhlíkom je najlepší spôsobom, ako tento prechod zabezpečiť," povedal hovorca IETA Alessandro Vitelli.
Aktivisti však argumentujú, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nezačala seriózne bojovať proti tabakovým výrobkom prv než zo svojich rokovaní nevykázala všetkých lobistov pre tento priemysel. Podobné riešenie navrhujú aktivisti aj pre ropné spoločnosti a klimatické samity.
Iba desatina spotreby uhlia
Zatiaľ najčitateľnejším aktom prvej časti klimatického samitu COP26 je vydanie vyhlásenia o globálnom prechode na čistú energiu. V ňom sa 45 štátov sveta hlási predovšetkým k odstaveniu výroby elektrickej energie z uhlia najneskôr do roku 2040.
Ku klimatickým záväzkom v prípade uhlia sa však v Glasgowe prihlásili štáty, ktoré spotrebujú len približne desať percent uhlia. Aj to nie úplne. Napríklad Indonézia, ktorá je vo svetovej spotrebe na siedmom mieste, sa odmietla prihlásiť k jednej zo štyroch klauzúl deklarácie, ktorá zaväzuje signatárov v nasledujúcich rokoch už vôbec neotvárať nové tepelné elektrárne.
Holandsko zatiaľ váha
Holandsko sa na prebiehajúcom klimatickom samite COP26 rozhodlo, že sa zatiaľ nepodpíše pod prísľub, že prestane finančne podporovať medzinárodné projekty na ťažbu fosílnych palív. Uviedol to spravodajský server DutchNews.nl.
Spojené štáty, Kanada i ďalšie krajiny sa vo štvrtok v Glasgowe zaviazali, že do konca budúceho roka zastavia verejné financovanie ropných, plynárenských a uhoľných projektov v zahraničí. Holandsko sa však k tejto skupine krajín nepripojilo.
Dočasný vládny kabinet to podľa vyjadrenia ministerstva financií považuje za "kontroverznú" záležitosť, o ktorej by mala rozhodnúť budúca vláda. Jej zloženie je zatiaľ neznáme, pretože politické rokovania stále prebiehajú.
Prázdne slová Rutteho
DutchNews.nl upozornil, že environmentálne organizácie rozhodnutie Holandska nepodporiť túto iniciatívu označili za "bizarné" a výzvu premiéra Marka Rutteho z prvého dňa klimatického samitu považujú za "prázdne slová".
Rutte počas svojho vystúpenia v Glasgowe uviedol, že "zmena klímy je vážny problém, ktorý si vyžaduje vážne opatrenia" a spresnil, že ambície Holandska sú jasné: postupne znižovať škodlivé skleníkové emisie až na nulu a zvyšovať odolnosť voči klimatickým zmenám.
Denník Handelsblad v tejto súvislosti uviedol, že oficiálne zapojenie sa Holandska do priemyslu fosílnych palív v zahraničí má najmä podobu exportných úverov poskytnutých projektom zahŕňajúcim spoločnosti Shell, Van Oord, Boskalis a Heerema.
Greta už samit „pochovala"
Ešte v sobotu vyšlo do ulíc Glasgowa zhruba 100-tisíc demonštrantov, aby vyjadrili svoju frustráciu z prístupu vedúcich politikov ku klimatickej kríze, ktorý je podľa aktivistov príliš pomalý a nedostatočne ambiciózny. Informovala o tom britská verejnoprávna stanica BBC.
Pôvodne mala na zhromaždení vystúpiť aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, nakoniec sa však rozhodla inak, aj keď sa pochodu zúčastnila. Podľa informácií BBC dala Thunbergová priestor iným rečníkom vrátane ugandskej aktivistky Vanessy Nakateovej.
„Lídri málokedy majú odvahu viesť. Je na občanoch, ľuďoch ako ja a vy, aby sme povstali a dožadovali sa činov. A keď to spravíme v dostatočne veľkom počte, naši lídri sa pohnú,“ povedala davu Nakateová.
Thunbergová však rečnila na piatkovom proteste v Glasgowe, kde COP26 podrobila ostrej kritike. „Nie je žiadnym tajomstvom, že COP26 je prepadák. Už to nie je klimatická konferencia, je to celosvetový festival greenwashingu,“ vyhlásila Greta ešte v piatok, pričom použila pojem, ktorý sa používa na označenie falošného predstierania opatrení v prospech životného prostredia.
Podľa nej sa svetoví lídri, ktorí sa zhromaždili na glasgowskom samite, usilujú len o to, aby biznis fungoval tak ako doposiaľ a aby neutrpeli záujmy a ekonomika krajín bohatého „globálneho severu“.
„Ľudia z oblastí najviac postihnutých (zmenou klímy) stále zostávajú nevypočutí a hlasy budúcich generácií sa topia v ich greenwashingu, prázdnych slovách a sľuboch… Fakty však neklamú. My vieme, že naši vládcovia sú nahí,“ vyhlásila 18-ročná Thunbergová, ktorú citovala agentúra DPA.
Mladých podporila Merkelová
Odchádzajúca nemecká kancelárka Angela Merkelová považuje protesty mladých ľudí žiadajúcich väčšiu ambicióznosť pri ochrane klímy za oprávnené.
"Glasgow už priniesol nejaké výsledky, ale z pohľadu mladých ľudí je to oprávnene stále príliš pomalé," povedala Merkelová v rozhovore, ktorý v nedeľu večer, pred začiatkom záverečnej fázy klimatickej konferencie OSN (COP26) konanej v škótskej metropole, odvysielala televízia Deutsche Welle.
Medzinárodné spoločenstvo už podľa nej urobilo pre ochranu klímy veľa, no správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) "sú čoraz varovnejšie a čoraz hrozivejšie". Mladí ľudia musia preto vyvíjať tlak "a my musíme byť rýchlejší", zdôraznila Merkelová.
Zmena musí nastať ešte v tomto desaťročí. "Musíme sa opäť riadiť hodnoteniami vedcov, to znamená udržať globálne otepľovanie veľmi blízko úrovni 1,5 stupňa Celzia," povedala kancelárka.
Po kolená v morskej vode
Na samite dostávajú priestor aj predstavitelia malých krajín. Minister zahraničných vecí ostrovného štátu Tuvalu sa v nedávno nakrútenom videozázname prihovára klimatickému summitu OSN (COP26) v Glasgowe stojac po kolená v morskej vode. Takýto spôsobom chce Simon Kofe poukázať na problémy spôsobené klimatickými zmenami, ktorým čelí jeho nízkopoložený ostrovný štát. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters.
Fotografie zachytávajúce Kofeho, ako v obleku a kravate stojí v mori pri rečníckom pultíku s nohavicami vyhrnutými nad kolená, rýchlo rozšírili prostredníctvom sociálnych sietí. Zámerom takéhoto prejavu, ktorý natočila tamojšia verejnoprávna stanica TVBC, bolo upriamiť pozornosť na stúpajúcu hladinu oceánu, s ktorou zápasí tichomorský štát Tuvalu. Videozáznam bol natočený na okraji ostrova Fongafale, pričom na klimatickom summite OSN v Glasgowe by sa mal odvysielať v utorok.
Minister Kofe vo videu hovorí, že takýmto prejavom "vedľa seba stavia" prostredie, v ktorom sa odohráva klimatický summit v Glasgowe, so skutočnou situáciou, akej čelí Tuvalu v dôsledku klimatickej zmeny a narastajúcej hladiny oceánov. Zároveň sa tak podľa jeho slov zdôrazňujú "odvážne kroky", ktoré tento ostrovný štát podniká pri riešení naliehavých problémov súvisiacich s tzv. klimatickou migráciou.
(tasr, im)