Od strachu z preľudnenia k vyľudňovaniu. Svet čaká na obrat, ktorý neprichádza
Demografické prognózy často predpokladajú, že pokles plodnosti sa zastaví alebo príde oživenie. Nová štúdia však pre tieto očakávania nenašla presvedčivú oporu. Kríza tak môže byť hlbšia, než naznačujú modely.
Vplyvné projekcie miery plodnosti sú založené na nesprávnom predpoklade, že miery sa prirodzene vrátia alebo stabilizujú. Foto: Vince Talotta/Toronto Star/Getty Images
Demografické prognózy sú povestné svojou náročnosťou, čo dokazujú aj omyly niektorých vedcov, ktorí po druhej svetovej vojne vyvolali paniku obavami z katastrofálneho preľudnenia.
Dnes je oveľa ťažšie obhajovať takéto tvrdenie, keďže najmä rozvinuté krajiny zápasia s prudkým poklesom úhrnnej plodnosti a rýchlym starnutím obyvateľstva, ktoré predstavuje prinajmenšom vážnu výzvu pre verejnú politiku.
Hoci sa o hlbokej demografickej kríze vo svete všeobecne vie, menej známe je, že problém je oveľa vážnejší, než si politickí lídri uvedomujú.
Modely medzinárodných organizácií vrátane OSN aj národných inštitúcií často predpokladajú, že pokles nízkej plodnosti sa časom zastaví alebo že plodnosť čiastočne vzrastie. Nová pracovná štúdia, ktorú minulý mesiac zverejnil americký Národný úrad pre ekonomický výskum (NBER), však tento empirický predpoklad podrobila skúške a zistila, že neobstojí.
Podľa štúdie NBER s názvom „Stabilizuje sa plodnosť na nízkych úrovniach? Dôkazy z prierezových, kohortných a regionálnych údajov“ posledné dve desaťročia „éry globálne nízkej plodnosti“ nenaznačujú jej opätovný rast. Naopak, nemožno určiť, na akej úrovni sa jej pokles zastaví.
Plodnosť na celom svete naďalej klesá na nové minimá. Niektorí odborníci predpovedajú efekt snehovej gule, ktorý pravdepodobne prehĺbi krízu, ak vlády nezasiahnu.
V populárnej kultúre aj spoločenských vedách prevládala v druhej polovici 20. storočia predstava, že svetu hrozí potenciálne katastrofálne preľudnenie. Preplnené ulice, nad ktorými sa týčia výškové obytné budovy, ako ich zobrazil Ridley Scott vo svojej kultovej sci-fi snímke Blade Runner, vystihujú apokalyptické predpovede tej doby.
Literárna predloha filmu sa však ukázala oveľa pravdepodobnejšia. Philip K. Dick si v diele Sníva sa androidom o elektrických ovečkách? predstavoval riedko osídlený svet, v ktorom humanoidné roboty nadobúdali čoraz väčší význam.
Dick však plával proti prúdu. Povojnový baby boom a okrajové intelektuálne prúdy totiž poplietli hlavy vedeckej a umeleckej obci natoľko, že prehliadala trend poklesu plodnosti, ktorý bol na Západe badateľný už pred vypuknutím vojny.
Realita tieto dystopické predpovede rýchlo dobehla a v 90. rokoch začala vedecká obec prehodnocovať demografické prognózy tak, aby zohľadňovali klesajúcu úhrnnú plodnosť v západných krajinách.
Zdanlivo vrodený optimizmus však viedol spoločenských vedcov k predpovediam, že plodnosť napokon dosiahne svoje dno a začne opäť rásť smerom k úrovni potrebnej na zachovanie počtu obyvateľov, teda k 2,1 dieťaťa na ženu.
Tento optimizmus získal podporu po vydaní vplyvnej správy s názvom „Viac než šesť miliárd“ v roku 2000. Podľa autorov štúdie NBER Diane Coffeyovej, Michaela Gerusa, Deana Spearsa a Sangity Vyasovej to však bol vrchol tejto teórie. Vývoj v nasledujúcich rokoch ju do druhého desaťročia 21. storočia do veľkej miery vyvrátil.
Medzitým sa stávala čoraz naliehavejšou otázka, či sa plodnosť stabilizuje a či existuje hranica, na ktorej sa jej pokles zastaví. V prvom desaťročí 21. storočia a na začiatku nasledujúceho tak vznikla nová predstava, ktorá je dodnes vplyvná.
Zdanlivý obrat v severnej Európe a ďalších regiónoch priniesol iskierku nádeje a podľa Coffeyovej a jej kolegov poskytol empirickú oporu tomuto novému tvrdeniu.
Odborníci už nepredpokladali návrat k 2,1 dieťaťa na ženu. Namiesto toho tvrdili, že v krajinách s nízkou úhrnnou plodnosťou sa jej pokles napokon zastaví na určitej úrovni. Jedna vplyvná štúdia za takúto hranicu označila 1,6 dieťaťa na ženu.
Nenaplnené predpovede plodnosti
Problém je v tom, že táto predpoveď sa ukázala ako iluzórna. Podľa štúdie NBER je ukážkovým príkladom severná Európa, kde po náraste plodnosti na začiatku tohto storočia nasledovala stagnácia a potom opätovný pokles.
Nešlo o dôkaz trvalého obratu, ale len o ďalší príklad historického vzorca „dočasných nárastov“, po ktorých sa pokles obnovil, píšu autori.
Najnovšie údaje v skutočnosti poskytujú „presvedčivé dôkazy“, že predstavu o stabilizácii treba úplne prehodnotiť. Autori po preskúmaní súborov údajov siahajúcich až do 50. rokov minulého storočia nenašli „žiadne robustné dôkazy“ o stabilizácii plodnosti na akejkoľvek úrovni.
V krajinách, kde sa úhrnná plodnosť na začiatku sledovaného obdobia pohybovala medzi 1,45 a 2,05 dieťaťa na ženu, boli priemerné ročné miery jej zmeny počas nasledujúcich päťročných období vždy záporné. Rovnaký výsledok prinieslo aj skúmanie trojročných a desaťročných období.
Pri hodnotách pod 1,45 nebolo dostatok údajov na presné odhady, a preto podľa autorov tieto výsledky nie sú štatisticky významné.
Zistenia spochybňujú základný predpoklad mnohých prognóz, že nízka plodnosť sa v budúcnosti stabilizuje alebo opäť vzrastie.
Hoci to všetko znie veľmi sucho a abstraktne, má to reálny dosah na prognózy a politiky významných medzinárodných aj národných inštitúcií. Ovplyvňuje to najmä spôsob, akým demografickú krízu vykresľuje správa OSN „World Population Prospects“ (WPP, Vyhliadky svetovej populácie).
Ako ukazuje štúdia NBER, pri vydaní najnovšej správy WPP v roku 2024 už OSN nepredpokladala návrat plodnosti na úroveň potrebnú na zachovanie počtu obyvateľov. Stále sa však držala predstavy, že plodnosť sa v každej krajine ustáli na určitej úrovni, pričom celosvetový priemer sa stabilizuje približne na 1,6 dieťaťa na ženu.
WPP je základným referenčným zdrojom na globálne porovnania. Ovplyvňuje demografické prognózy národných inštitúcií po celom svete, ktoré majú dosah na všetko od klimatických politík až po systémy sociálneho zabezpečenia.
Doterajšie globálne demografické prognózy OSN sa ukázali blízke konečným odhadom. Analýza NBER však naznačuje, že zahrnutie nenaplnených predpovedí plodnosti môže ohroziť spoľahlivosť tohto zásadného zdroja údajov.
Potomkovia ľudí
Kým OSN vo svojej prognóze z roku 2024 predpokladá rast populácie USA až do konca storočia, a to najmä vďaka prisťahovalectvu, iní analytici upozorňujú na možnosť skoršieho poklesu.
Niektorí odborníci, napríklad ekonóm Jesús Fernández-Villaverde, dokonca tvrdia, že situácia je ešte horšia než scenár sústavného poklesu. Podľa neho sa pri plodnosti prejaví efekt snehovej gule: s každou generáciou bude klesať čoraz rýchlejšie, ak sa nepodniknú kroky na zastavenie tohto trendu.
Fernández-Villaverde uznáva, že podľa dostupných dôkazov politiky na podporu pôrodnosti nevrátia krajiny na úroveň potrebnú na zachovanie počtu obyvateľov. Rozsah poklesu je však taký veľký, že aj opatrenia s miernym účinkom prinesú už v horizonte sto rokov „veľmi výrazný rozdiel“.
Ako sme už spomenuli, len málo umeleckých diel či výtvorov populárnej kultúry ponúka predstavu o tom, ako by vyzeral svet s mimoriadne nízkou plodnosťou. Jedno z mála diel zobrazujúcich vyľudnený svet vzniklo práve v čase, keď spoločenskí vedci predpovedali priaznivý demografický obrat.
Oceňovaný film Potomkovia ľudí z roku 2006 vykreslil budúcnosť, v ktorej sa spoločnosť rýchlo rozpadá po tom, ako záhadná choroba spôsobila neplodnosť ľudstva.
Morálny rozklad a špinavé ulice z tohto filmu sú oveľa bližšie dnešnej realite než mýty spoločenských vedcov, ktoré boli populárne v čase jeho uvedenia.
Budúcnosť, ktorú film zobrazuje, je extrémnym scenárom. Keďže však niektoré regióny Latinskej Ameriky, Európy a Ázie zaznamenávajú mimoriadne nízku plodnosť, jeho vízia môže byť bližšie k pravde než vedecké prognózy OSN.
Ak národné a medzinárodné inštitúcie odignorujú nové zistenia NBER a naďalej sa budú pri demografickom poklese oddávať zbožným želaniam, nech už ich prezentujú akokoľvek vedecky, film Potomkovia ľudí sa môže začať vnímať ako prorocký.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
