Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mikloš: Drahé energie urýchľujú zmeny

Vlády by nemali tlmiť vysoké ceny energií plošnými dotáciami, pretože vytvárajú motiváciu k energetickej transformácii. Na konferencii Energoforum to povedal bývalý minister financií a šéf think-tanku MESA10 Ivan Mikloš.

„Nielenže plytváme peniazmi, ktoré nemáme, ale navyše odďaľujeme transformáciu,“ zdôraznil. Pomoc má podľa neho smerovať iba k tým, ktorí sú na ňu objektívne odkázaní. Ak podniky dostanú čas na prispôsobenie, nemali by ho premárniť a následne požadovať ďalšie ústupky.

Ako príklad uviedol ropné krízy z rokov 1973 a 1979. Prudké zdraženie ropy a plynu vtedy podľa neho výrazne podporilo technologické zmeny a energetickú efektívnosť.

Venoval sa aj deglobalizácii, ktorej signály vidí od roku 2007, neskôr v prvom Trumpovom víťazstve či brexite. Približne 30-ročná éra otvorenej spolupráce podľa neho priniesla bezprecedentný rast, ale skončila sa.

Náklady tohto vývoja výraznejšie znáša Európa, ktorá v konkurencieschopnosti relatívne zaostala za USA a Čínou. Najzraniteľnejšie sú malé, otvorené a zle spravované krajiny, medzi ktoré zaradil Slovensko.

Návrat niekdajšej predvídateľnosti neočakáva ani bez Trumpa pri moci. Slovensko má preto byť dôveryhodným partnerom v Únii, ktorá sa musí posilniť a hovoriť jednotne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Súd odmietol obžalobu na Moniku Jankovskú

Špecializovaný trestný súd odmietol obžalobu na bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú. Podľa jej obhajcu Petra Erdősa bolo porušené právo na obhajobu a obžaloba nespĺňa zákonné náležitosti. Prokurátor nesúhlasí a podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd. Informovali o tom Aktuality.sk.

Sudca Michal Repkovský konštatoval, že Jankovská nemala zákonom predpokladaný čas na prípravu pred záverečným preštudovaním spisu. Za nejasné označil aj procesné postavenie spolupracujúceho Vladimíra Sklenku a trvanie jeho benefitov.

Novela účinná od marca 2024 zaviedla povinnosť každé dva mesiace predlžovať dočasné odloženie vznesenia obvinenia. Podľa sudcu došlo k prvému predĺženiu až v októbri 2024. Nejasnosti podľa neho sťažujú posúdenie Sklenkovej motivácie a hodnovernosti. Odloženie vznesenia obvinenia pritom naďalej trvá.

Jankovskú zadržali pri akcii Búrka v marci 2020, vo väzbe strávila viac ako rok. Obžaloba podaná v auguste 2026 zahŕňa prijímanie úplatku formou spolupáchateľstva, ohýbanie práva, podplácanie a zasahovanie do nezávislosti súdu. Kauzu odštartovali komunikácia Mariana Kočnera v Threeme a Sklenkova výpoveď.

V súvisiacom korupčnom prípade prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil zastavenie Kočnerovho stíhania pre neúčelnosť. Vyšetrovateľ má vyšetrovanie doplniť do konca roka.

(aktuality, bak)

Minúta  |  

ŽSR ponúkajú prémiu aj vyššie mzdy. Štrajk trvá

Vedenie Železníc Slovenskej republiky navrhlo odborárom mimoriadnu prémiu 200 eur na zamestnanca za január 2027 a zvýšenie tarifných miezd o päť percent od 1. júla 2027. Zamestnanci sú od 14. októbra pre neúspešné mzdové rokovania v štrajkovej pohotovosti.

Podnik chce upraviť aj ďalšie ustanovenia kolektívnej zmluvy, zefektívniť pracovnoprávne postupy, zatraktívniť pracovné podmienky a zmeniť či rozšíriť benefity v rámci svojich finančných možností.

Generálny riaditeľ Miroslav Garaj deklaroval pripravenosť pokračovať v dialógu. Prekvapilo ho však vyhlásenie štrajkovej pohotovosti pred oficiálnym oznámením nesúhlasu odborov s návrhom sprostredkovateľa. Ten predložil riešenie sporu 12. októbra, stanovisko odborárov dostal zamestnávateľ podľa podniku až na štvrtkovom stretnutí.

Odborové združenie železničiarov namieta, že návrh sprostredkovateľa nestačil na zachovanie reálnych miezd a nepribližoval sa k pôvodným požiadavkám. Ani podľa samotného sprostredkovateľa sa spor nepodarilo vyriešiť.

Odborári aktuálne ponuky vnímajú ako pokračovanie vyjednávania a zohľadňujú finančné možnosti podniku. Po doručení písomného návrhu ho zanalyzujú a v dohodnutom termíne odpovedia, prípadne predložia protinávrh.

„Štrajková pohotovosť stále trvá. Ďalšie kroky budú vyplývať z predloženej ponuky,“ zdôraznili.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kuffove odvolávania napadnú exriaditelia na súdoch

Bývalí šéfovia organizácií ministerstva životného prostredia podávajú civilné a správne žaloby proti odvolaniam, o ktorých rozhodol štátny tajomník Filip Kuffa. Generálnu prokuratúru žiadajú preveriť možné prekročenie právomoci verejného činiteľa.

Tvrdia, že plná moc od premiéra Roberta Fica nepokrýva výkon zakladateľských práv v podriadených organizáciách, a preto Kuffa nemal oprávnenie zasiahnuť do ich vedenia.

Bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda varuje pred možnými škodami spôsobenými štátu. Ak by odvolania neboli zákonné, podľa neho by boli od začiatku neplatné aj právne úkony nových štatutárov.

Exminister Tomáš Taraba považuje žaloby za logické a odvolávania na základe takto formulovanej plnej moci za nepodložené zákonom. Bývalý šéf Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík tvrdí, že vedenie rezortu už pochopilo rozpor jeho odvolania s pracovným právom.

Personálne zmeny sa uskutočnili začiatkom októbra. Moldu dočasne nahradil Andrej Kasana, odvolaného riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozefa Moravčíka Miroslav Selecký. Po odvolaní Mareka Gibu z vedenia Environmentálneho fondu má funkciu dočasne zastávať Pavol Šmondrk.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Takáč chce viac chovov, ovocia a zeleniny

Slovenský agrosektor podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča nie je v zlej kondícii, čelí však vplyvom počasia a geopolitiky. Na štvrtkovej Agrokonferencii v Jasnej označil za najväčší problém nedostatok plánovaných európskych peňazí na poľnohospodárstvo.

Návrh budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky spája podporu sektora s ostatnými eurofondmi. Hoci sa má sedemročný rozpočet Únie zvýšiť takmer na dva bilióny eur, poľnohospodárstvo má dostať menej. Minister to vzhľadom na význam potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti považuje za nepochopiteľné.

Slovenskí farmári sa podľa neho musia prispôsobiť aj možnému vstupu Ukrajiny do Únie. V základných plodinách jej nedokážu konkurovať, preto majú posilniť chov hospodárskych zvierat a pestovanie ovocia a zeleniny.

Tomu sa prispôsobuje aj štátna pomoc. Kompenzácie za sucho budú smerovať najmä do živočíšnej výroby, predovšetkým farmárom s nedostatkom krmovín. Vyčlenených 35 miliónov eur má byť vyplatených do konca roka.

Za ďalšiu prioritu označil Takáč lepšie hospodárenie s vodou a vodozádržné opatrenia, na ktorých už spolupracujú viaceré rezorty.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Francúzsky dlh znepokojuje trhy ako počas krízy eurozóny

Riziková prirážka francúzskych štátnych dlhopisov voči nemeckým vo štvrtok dosiahla najvyššiu úroveň za 15 rokov. Investorov znepokojujú napäté verejné financie, pokračujúce protesty a problémy so schvaľovaním rozpočtu pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.

Rozdiel medzi výnosmi 10-ročných francúzskych a nemeckých dlhopisov vzrástol na 177,7 bázického bodu, najviac od novembra 2011 počas dlhovej krízy eurozóny. Francúzsky výnos počas obchodovania vystúpil na 5,1415 percenta, najvyššie od júla 2002, neskôr dosahoval 5,06 percenta.

Vláda pred ďalšími sobotnými protestmi prisľúbila výrazné posilnenie bezpečnostných opatrení. Popri ďalších policajtoch sa očakáva aj nasadenie vojakov.

Podľa ekonóma Nomury Andrzeja Szczepaniaka je hranica pre zásah Európskej centrálnej banky veľmi vysoká. Napätie by sa muselo výraznejšie šíriť a narúšať prenos menovej politiky.

Výpredaj francúzskych dlhopisov pokračoval napriek októbrovému zlepšeniu nálady v priemysle. Rizikové prirážky vzrástli aj v Belgicku, Taliansku, Španielsku a Grécku. Dopyt po bezpečnejších investíciách naopak znížil výnos nemeckých 10-ročných dlhopisov na 3,34 percenta.

Vyššie ceny energií podporujú očakávania ďalšieho sprísňovania menovej politiky. Trhy počítajú do konca roka 2027 približne s tromi ďalšími zvýšeniami úrokových sadzieb.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.