Preskočiť na obsah
  |  

Hackeri s pomocou AI prenikli do cloudu za menej než tri hodiny

Skupina Storm-0940 napojená na čínsky štát od septembra 2026 využívala umelú inteligenciu na automatizované útoky proti stovkám organizácií po celom svete. Podľa Microsoftu v niekoľkých prípadoch získala privilegovaný prístup ku cloudovej infraštruktúre za menej než tri hodiny od začatia útoku.

Útočníci používali nástroj ARTEX, ktorý dokáže s minimálnym ľudským zásahom automatizovať činnosti od prieskumu systémov až po odcudzenie údajov. Agenti môžu nepretržite skúšať viacero ciest prieniku súčasne, čím výrazne skracujú čas na obrannú reakciu.

Microsoft pripisuje skupine aj nedávne napadnutie aplikácie ConnectWise. Zneužitím prihlasovacích údajov aplikácií sa hackeri pokúšali preniknúť do viac než 2 250 zákazníckych prostredí tempom 2 900 pokusov za minútu.

V niektorých systémoch následne vykonávali prieskum, menili prihlasovacie údaje aplikácií a pokúšali sa upravovať oprávnenia s cieľom rozšíriť alebo udržať prístup. Väčšina pokusov o napadnutie však neuspela.

Spoločnosť zdôrazňuje, že útoky neboli dôsledkom napadnutia ani zraniteľnosti jej vlastných systémov, produktov či služieb. Samotná prítomnosť dotknutej aplikácie alebo úspešné prihlásenie navyše neznamenajú, že útočníci získali či odcudzili zákaznícke údaje.

Organizáciám odporúča preveriť prihlásenia, zmeny oprávnení a prihlasovacích údajov, zachovať dôkazy a postupovať podľa pokynov ConnectWise.

(microsoft, bak)

  |  

Rubio ocenil Katar a potvrdil záväzok chrániť jeho bezpečnosť

Americký minister zahraničných vecí poďakoval katarskému premiérovi Muhammadovi bin Abdarrahmánovi Ál Sánímu za pokračujúce úsilie sprostredkovať riešenie konfliktu na Blízkom východe.

Marco Rubio počas telefonátu zároveň potvrdil záväzok Spojených štátov voči bezpečnosti Kataru a slobode plavby cez Hormuzský prieliv. Americké ministerstvo zahraničných vecí o rozhovore informovalo vo štvrtkovom vyhlásení.

(reuters, bak)

  |  

Mikloš: Drahé energie urýchľujú zmeny

Vlády by nemali tlmiť vysoké ceny energií plošnými dotáciami, pretože vytvárajú motiváciu k energetickej transformácii. Na konferencii Energoforum to povedal bývalý minister financií a šéf think-tanku MESA10 Ivan Mikloš.

„Nielenže plytváme peniazmi, ktoré nemáme, ale navyše odďaľujeme transformáciu,“ zdôraznil. Pomoc má podľa neho smerovať iba k tým, ktorí sú na ňu objektívne odkázaní. Ak podniky dostanú čas na prispôsobenie, nemali by ho premárniť a následne požadovať ďalšie ústupky.

Ako príklad uviedol ropné krízy z rokov 1973 a 1979. Prudké zdraženie ropy a plynu vtedy podľa neho výrazne podporilo technologické zmeny a energetickú efektívnosť.

Venoval sa aj deglobalizácii, ktorej signály vidí od roku 2007, neskôr v prvom Trumpovom víťazstve či brexite. Približne 30-ročná éra otvorenej spolupráce podľa neho priniesla bezprecedentný rast, ale skončila sa.

Náklady tohto vývoja výraznejšie znáša Európa, ktorá v konkurencieschopnosti relatívne zaostala za USA a Čínou. Najzraniteľnejšie sú malé, otvorené a zle spravované krajiny, medzi ktoré zaradil Slovensko.

Návrat niekdajšej predvídateľnosti neočakáva ani bez Trumpa pri moci. Slovensko má preto byť dôveryhodným partnerom v Únii, ktorá sa musí posilniť a hovoriť jednotne.

(tasr, bak)

  |  

Súd odmietol obžalobu na Moniku Jankovskú

Špecializovaný trestný súd odmietol obžalobu na bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú. Podľa jej obhajcu Petra Erdősa bolo porušené právo na obhajobu a obžaloba nespĺňa zákonné náležitosti. Prokurátor nesúhlasí a podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd. Informovali o tom Aktuality.sk.

Sudca Michal Repkovský konštatoval, že Jankovská nemala zákonom predpokladaný čas na prípravu pred záverečným preštudovaním spisu. Za nejasné označil aj procesné postavenie spolupracujúceho Vladimíra Sklenku a trvanie jeho benefitov.

Novela účinná od marca 2024 zaviedla povinnosť každé dva mesiace predlžovať dočasné odloženie vznesenia obvinenia. Podľa sudcu došlo k prvému predĺženiu až v októbri 2024. Nejasnosti podľa neho sťažujú posúdenie Sklenkovej motivácie a hodnovernosti. Odloženie vznesenia obvinenia pritom naďalej trvá.

Jankovskú zadržali pri akcii Búrka v marci 2020, vo väzbe strávila viac ako rok. Obžaloba podaná v auguste 2026 zahŕňa prijímanie úplatku formou spolupáchateľstva, ohýbanie práva, podplácanie a zasahovanie do nezávislosti súdu. Kauzu odštartovali komunikácia Mariana Kočnera v Threeme a Sklenkova výpoveď.

V súvisiacom korupčnom prípade prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil zastavenie Kočnerovho stíhania pre neúčelnosť. Vyšetrovateľ má vyšetrovanie doplniť do konca roka.

(aktuality, bak)

  |  

ŽSR ponúkajú prémiu aj vyššie mzdy. Štrajk trvá

Vedenie Železníc Slovenskej republiky navrhlo odborárom mimoriadnu prémiu 200 eur na zamestnanca za január 2027 a zvýšenie tarifných miezd o päť percent od 1. júla 2027. Zamestnanci sú od 14. októbra pre neúspešné mzdové rokovania v štrajkovej pohotovosti.

Podnik chce upraviť aj ďalšie ustanovenia kolektívnej zmluvy, zefektívniť pracovnoprávne postupy, zatraktívniť pracovné podmienky a zmeniť či rozšíriť benefity v rámci svojich finančných možností.

Generálny riaditeľ Miroslav Garaj deklaroval pripravenosť pokračovať v dialógu. Prekvapilo ho však vyhlásenie štrajkovej pohotovosti pred oficiálnym oznámením nesúhlasu odborov s návrhom sprostredkovateľa. Ten predložil riešenie sporu 12. októbra, stanovisko odborárov dostal zamestnávateľ podľa podniku až na štvrtkovom stretnutí.

Odborové združenie železničiarov namieta, že návrh sprostredkovateľa nestačil na zachovanie reálnych miezd a nepribližoval sa k pôvodným požiadavkám. Ani podľa samotného sprostredkovateľa sa spor nepodarilo vyriešiť.

Odborári aktuálne ponuky vnímajú ako pokračovanie vyjednávania a zohľadňujú finančné možnosti podniku. Po doručení písomného návrhu ho zanalyzujú a v dohodnutom termíne odpovedia, prípadne predložia protinávrh.

„Štrajková pohotovosť stále trvá. Ďalšie kroky budú vyplývať z predloženej ponuky,“ zdôraznili.

(tasr, bak)

  |  

Kuffove odvolávania napadnú exriaditelia na súdoch

Bývalí šéfovia organizácií ministerstva životného prostredia podávajú civilné a správne žaloby proti odvolaniam, o ktorých rozhodol štátny tajomník Filip Kuffa. Generálnu prokuratúru žiadajú preveriť možné prekročenie právomoci verejného činiteľa.

Tvrdia, že plná moc od premiéra Roberta Fica nepokrýva výkon zakladateľských práv v podriadených organizáciách, a preto Kuffa nemal oprávnenie zasiahnuť do ich vedenia.

Bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda varuje pred možnými škodami spôsobenými štátu. Ak by odvolania neboli zákonné, podľa neho by boli od začiatku neplatné aj právne úkony nových štatutárov.

Exminister Tomáš Taraba považuje žaloby za logické a odvolávania na základe takto formulovanej plnej moci za nepodložené zákonom. Bývalý šéf Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík tvrdí, že vedenie rezortu už pochopilo rozpor jeho odvolania s pracovným právom.

Personálne zmeny sa uskutočnili začiatkom októbra. Moldu dočasne nahradil Andrej Kasana, odvolaného riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozefa Moravčíka Miroslav Selecký. Po odvolaní Mareka Gibu z vedenia Environmentálneho fondu má funkciu dočasne zastávať Pavol Šmondrk.

(tasr, bak)