Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pentagón vyzýva Európanov, aby zmiernili rétoriku voči Rusku

Americkí predstavitelia požiadali viacerých spojencov v NATO, aby tlmili verejné vyjadrenia o ruskej hrozbe. Podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters tvrdia, že niektoré výroky európskych lídrov podkopávajú bezpečnosť kontinentu.

Odkazy počas bilaterálnych stretnutí dostali Litva, Lotyšsko a Estónsko. Medzi predstaviteľmi, ktorí ich tlmočili, bol šéf obrannej politiky Pentagónu Elbridge Colby. Zdroje neoznačili komunikáciu za konfrontačnú.

Colby podľa jedného z nich vyzval, aby Európania Rusov „neprovokovali“. Ako nevhodný príklad spomenul prirovnávanie Ruska k potkanovi zahnanému do kúta. Estónsky premiér Kristen Michal podobne označil Vladimira Putina koncom septembra.

Pentagón odmietol komentovať súkromné rozhovory spojencov. Pobaltské ministerstvá obrany nereagovali a NATO sa nevyjadrilo.

Výzvy prichádzajú počas obnovenej americkej snahy o mierové rokovania, ktorá kombinuje sankčné úľavy pre Moskvu s tlakom na Kyjev, aby zastavil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru.

V aliancii sa vedie spor, či zdôrazňovanie ruskej hrozby pomáha Kremľu šíriť strach, alebo pripravuje verejnosť na nevyhnutné obranné výdavky. Západné spravodajské služby zároveň hovoria o zosilňovaní ruských sabotáží; Moskva to popiera.

Washington navyše prehodnocuje rozmiestnenie vojakov v Európe, čo môže priniesť výrazné zníženie ich počtu. Od európskych spojencov žiada väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Európa chce viesť svetový obchod, vyhlásil Merz

Európska únia sa ujme vedenia pri vytváraní lepšej ponuky v čase, keď voľný obchod a obchodný poriadok založený na pravidlách čelia tlaku. V piatok to na konferencii nemeckých podnikateľov pre ázijsko-tichomorský región v Soule povedal kancelár Friedrich Merz.

„Chceme ponúknuť príležitosti nad rámec bilaterálnych dohôd,“ vyhlásil. Nemecko je podľa neho pripravené s podobne zmýšľajúcimi partnermi v Európe aj inde chrániť a rozvíjať svetový hospodársky poriadok. Mnohé krajiny podľa kancelára vďačia medzinárodnému obchodu za prosperitu a nechcú sa ho vzdať.

Merz počas týždňovej ázijskej cesty navštívil aj Singapur a Japonsko. Usiluje sa prehĺbiť obranné a ekonomické väzby v čase obáv z amerických ciel a čínskej priemyselnej expanzie podporovanej štátom.

Vo štvrtok sa stretol s juhokórejským prezidentom I Če-mjongom. Dohodli sa na posilnenom bezpečnostnom partnerstve.

Podobnosť priemyselnej štruktúry oboch krajín podľa Merza ponúka priestor na užšiu spoluprácu. Juhokórejské a nemecké firmy a organizácie podpísali deväť memoránd na podporu startupov a vstupu na trhy v oblastiach elektriny, energetiky a biomedicíny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

ChatGPT údajne vyhlásil Bolsonara za prezidenta. List vymazali

Brazílsky senátor Flávio Bolsonaro zverejnil list, v ktorom sa označil za právoplatne zvoleného prezidenta. Jeho spojenec Paulo Figueiredo tvrdí, že formuláciu do dokumentu vložil ChatGPT. Bolsonaro pritom nedeľné druhé kolo volieb prehral s Luizom Ináciom Lulom da Silvom o vyše štyri milióny hlasov.

Senátor bez dôkazov obvinil volebný proces z podvodov. Približne hodinu po zverejnení list vymazal a nahradil ho verziou, v ktorej použil označenie „líder Brazílie“.

Podľa Figueireda dokument prešiel viacerými návrhmi a prispievalo doň viacero ľudí. Bolsonarov mladší brat Eduardo údajne využil ChatGPT na dokončenie listu. Nástroj podľa neho použil staršiu verziu textu aj neaktuálny brazílsky štátny znak. Chyby si všimli až po rozoslaní médiám.

Figueiredo zdôraznil, že úprava nemení senátorovo odmietanie výsledku. OpenAI ani Bolsonarovi tlačoví zástupcovia bezprostredne nereagovali.

Bolsonaro v stredu pricestoval do Miami. Pred odchodom z Brazílie neuposlúchol súdny príkaz odovzdať pasy v rámci vyšetrovania údajného prania špinavých peňazí. Protiprávne konanie popiera.

Jeho postoj nezískal podporu kľúčových spojencov. Lulovo víťazstvo uznali volebný súd, svetoví lídri, medzinárodní pozorovatelia aj Bolsonarova vlastná strana.

(reuters, bak)

Minúta  |  

WSJ: Kyjev po Trumpovom tlaku pozastavil útoky na rafinérie

Ukrajinská armáda prerušila údery na ruské ropné rafinérie po nátlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vo štvrtok o tom informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na ľudí oboznámených s operáciami. Agentúra Reuters správu bezprostredne nedokázala overiť.

Jednotky vykonávajúce útoky na veľké vzdialenosti dostali podľa denníka v polovici októbra pokyn pozastaviť kampaň po dokončení už rozbehnutých misií. Neoficiálna prestávka má trvať najmenej do obdobia po amerických voľbách do Kongresu, prípadne aj dlhšie počas novembra.

Rusko medzitým zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetickú a civilnú infraštruktúru. Správa prichádza počas obnovených snáh o mierové rokovania podporované Washingtonom.

Vzťahy Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa v posledných týždňoch výrazne zhoršili. Americký prezident čoraz ostrejšie kritizoval zásahy ruskej energetickej infraštruktúry v čase rekordných cien nafty.

Kyjev predtým odmietal údery zastaviť. Tvrdil, že kampaň dronov s dlhým doletom je jeho jedinou uskutočniteľnou odpoveďou na roky ruského bombardovania. Trump následne oznámil dohodu o nákupe nafty z Moskvy a pozastavenie sankcií umožnených zákonom, ktorý podpísal v septembri.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Do okupovaných Olešiek vyrazil konvoj s pomocou

Humanitárny konvoj s potravinami, zdravotníckymi potrebami a ďalšími zásobami sa v noci vydal do Ruskom ovládaných Olešiek na juhu Ukrajiny. V piatok o tom informoval ruský denník Izvestija.

Operácii predchádzali týždne úsilia zabezpečiť pomoc obyvateľom mesta, ktoré čelí vážnemu nedostatku základných potrieb. Ruské jednotky ho obsadili krátko po začiatku invázie vo februári 2022.

Rusko a Ukrajina vo štvrtok oznámili dokončenie odmínovania okolia Olešiek. Humanitárna operácia má obyvateľom doručiť zásoby a niektorým umožniť odchod.

Izvestija zverejnila zábery ruskej komisárky pre ľudské práva Lany Lantratovovej aj autobusov zaparkovaných pri ceste. Konvoj majú podľa denníka sprevádzať novinári z Francúzska, Talianska, Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov.

Na iných miestach Ukrajiny pokračovali ruské útoky. Podľa miestnych predstaviteľov zasiahli priemyselný objekt pri Kremenčuku, Kyjev aj Charkov, kde spôsobili požiare. Údery nasledovali po smrtiacich útokoch z predchádzajúceho dňa.

Moskva podľa svojho primátora zároveň odrážala dronový útok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Meteorit zo Sahary odhaľuje vodnú minulosť Marsu

Hornina nájdená v roku 2022 v malijskej Sahare vznikla v marťanskej kôre najmenej pred 4,1 miliardy rokov. Meteorit Teghaza 001 tak môže byť najstarším zo 435 známych meteoritov z Marsu objavených na Zemi.

Štúdia publikovaná v časopise Science prináša nové dôkazy o prítomnosti kvapalnej vody na dávnom Marse. Podporuje predstavu, že planéta mohla poskytovať podmienky vhodné pre mikrobiálny život, jeho existenciu však nepotvrdzuje.

Podľa hlavnej autorky Jang Liou z Laboratória prúdového pohonu NASA je meteorit svedkom obdobia, keď bol Mars pravdepodobne teplejší a vlhkejší.

Zloženie hrubozrnnej vyvretej horniny nazývanej gabro ukazuje, že pri pomalom chladnutí a kryštalizácii pod povrchom reagovala s vodou. Izotopy kyslíka a vodíka naznačujú, že voda prenikala do hlbšej kôry a miešala sa s roztavenou horninou z plášťa.

Meteorit našli v ôsmich kusoch neďaleko dediny Bir Chali. Vek vedci určili pomocou rozpadu uránu na olovo v kryštáloch zirkónu.

Teghaza 001 mohla pochádzať z južných vysočín Marsu, možno z okolia panvy Hellas. Z planéty ju vymrštil náraz a po putovaní vesmírom dopadla na Saharu. Kedy sa dostala na Zem, vedci nevedia.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.