Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lagardovej odchod dáva Macronovi slovo pri výbere nástupcu v ECB

Predčasný odchod Christine Lagardovej z čela Európskej centrálnej banky (ECB) umožní francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi ovplyvniť výber jej nástupcu ešte pred prezidentskými voľbami na jar 2027. Pôvodne mala Lagardová zostať vo funkcii do konca októbra, keď už Macron nebude prezidentom.

Sedemdesiatročná Lagardová, ktorá odstúpi 7. februára, svoje rozhodnutie zdôvodnila snahou získať späť slobodu vyjadrovať sa k politickým a medzinárodným otázkam.

„Chcem mať slobodu prejavu, slobodu vyjadrovania a slobodu zaoberať sa záležitosťami, ktoré nesúvisia s menovou politikou,“ povedala vo Frankfurte.

Predseda Európskej rady António Costa potvrdil okamžitý začiatok výberu nástupcu. Medzi možnými kandidátmi figurujú bývalý guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a bývalý šéf španielskej centrálnej banky Pablo Hernández de Cos.

Načasovanie rezignácie vyvolalo kritiku francúzskeho Národného združenia aj nemeckého europoslanca Markusa Ferbera, ktorý varoval pred ohrozením nezávislosti ECB.

Banka zároveň čelí rastúcim inflačným tlakom v dôsledku zdražovania energií. Vo štvrtok ponechala depozitnú sadzbu na úrovni 2,5 percenta. Lagardová ubezpečila, že jej odchod nenaruší fungovanie inštitúcie.

(red)

Minúta  |  

Bulharsko sa zapája do obrany NATO proti dronom

Bulharský minister obrany Dimitar Stojanov podľa informácií na webe rezortu podpísal nótu o pristúpení Bulharska k iniciatíve Severoatlantickej aliancie, ktorej cieľom je rozvoj obranných spôsobilostí na boj proti nízko letiacim vzdušným hrozbám.

Sofia sa týmto krokom pripája k memorandu o spolupráci, ktoré už skôr uzavreli rezorty obrany Belgicka, Dánska, Fínska, Grécka, Rumunska, Švédska a Turecka.

Kľúčovou prioritou projektu je vybudovanie efektívnej ochrany vzdušného priestoru vo výškach pod 150 metrov, kde operujú drony, riadené strely a navádzané kĺzavé bomby.

Program sa zameriava na zdokonalenie systémov detekcie, identifikácie, sledovania a ničenia cieľov prostredníctvom moderných senzorov, platforiem a efektorov. Partnerstvo zahŕňa spoločné obstarávanie, vývoj nových technológií a výmenu odborných skúseností.

Agentúra NATO pre podporu a akvizície v rámci projektu spracuje trhovú analýzu a katalóg dostupných i budúcich technológií. Zapojenie do iniciatívy otvorí dvere aj bulharskému obrannému priemyslu pri vývoji a dodávkach riešení pre spojencov. Prístupový dokument čoskoro predloží Stojanov Národnému zhromaždeniu na ratifikáciu.

(max)

Minúta  |  

Brusel žiada spoločné pravidlá pre sociálne siete, PS kritizuje Druckera

Európska komisia na dvanásť mesiacov pozastavuje vnútroštátne rozhodnutia členských štátov o zákazoch sociálnych médií pre deti, pričom odmietla aj obdobný rakúsky návrh pre osoby do 14 rokov. Brusel vyzval krajiny, aby neprijímali izolované zákony a sústredili sa na prípravu jednotného nariadenia EU Kids Act.

Na krok Komisie reagovalo Progresívne Slovensko, ktoré skritizovalo ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) za snahu presadiť samostatný zákaz formou prílepku k zákonu o ochrane pred radikalizáciou.

Poslankyňa Zora Jaurová zdôraznila, že jednotlivé štáty nedokážu diktovať podmienky technologickým gigantom ako Meta a európska úprava dokáže účinne regulovať návykový dizajn platforiem.

Jej kolegyňa z PS Tina Gažovičová upozornila na nevymožiteľnosť Druckerovho návrhu.

Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová pripomenula, že prijímanie odlišných národných vekových limitov je neefektívne: „Keďže pôjde o nariadenie, bude priamo uplatniteľné a slovenskú legislatívu s ním bude treba aj tak zosúladiť. Prijímať separátny národný text s inou vekovou hranicou znamená vyrobiť normu, ktorú by sme museli o pár mesiacov meniť.“

(tasr, max)

Minúta  |  

Z Olešiek evakuujú civilistov, humanitárna pomoc už dorazila

V ruskom okupovanom meste Olešky na juhu Ukrajiny sa v piatok začala prvá spoločná humanitárna a evakuačná operácia Ruska a Ukrajiny za viac ako štyri a pol roka vojny. Miestne prímerie sprostredkovala americká prvá dáma Melania Trumpová.

Do mesta, ktoré poškodili boje a záplavy po zničení Kachovskej priehrady, dorazil humanitárny konvoj s potravinami, liekmi a ďalšími potrebami.

Časť obyvateľov už nastúpila do evakuačných autobusov. Niektorí smerujú do Ruska, ďalší sa cez ruskú Anapu a Bielorusko vrátia na územie kontrolované Ukrajinou. Na evakuáciu pripravili 25 autobusov a zabezpečili 50 zdravotníkov. Počet evakuovaných zatiaľ nie je známy.

Operáciu spoločne koordinujú ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec a ruská komisárka pre ľudské práva Jana Lantratovová.

Prímerie platí od utorka. Lubinec ho označil za prvé od roku 2022, ktoré sa udržalo tak dlho na takom rozsiahlom úseku frontu.

Príchodu konvoja predchádzalo odmínovanie, pri ktorom podľa Lantratovovej zahynuli dvaja ľudia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ocenil koordináciu operácie, odmietol však spájať ju s pokrokom v mierových rokovaniach.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko núka Afrike pozemné aj plávajúce jadrové elektrárne

Ruská štátna jadrová korporácia Rosatom je pripravená dodávať africkým štátom jadrové elektrárne rôznych kapacít a v súčasnosti rokuje o veľkých energetických projektoch s Egyptom, Ghanou, Ugandou a Etiópiou.

V piatok to oznámil generálny riaditeľ Rosatomu Alexej Lichačev, podľa ktorého Moskva uplatňuje voči jednotlivým partnerom na kontinente individuálny prístup presahujúci rámec jednotlivých stavieb.

Téma jadrovej spolupráce rezonovala na treťom samite Rusko – Afrika v Moskve za účasti predstaviteľov zhruba 50 afrických krajín.

Prezident Vladimir Putin podotkol, že partneri prejavili záujem o malé modulárne technológie aj využitie jadra v poľnohospodárstve a medicíne. Až deväť pobrežných štátov navyše zvažuje technológiu plávajúcich jadrových elektrární, pričom detailné rokovania vedú s Egyptom, Tanzániou, Togom a Namíbiou.

V Afrike dosiaľ funguje iba juhoafrická elektráreň Koeberg postavená v 80. rokoch s francúzskou technológiou. Rosatom v súčasnosti v Egypte stavia prvú národnú jadrovú elektráreň El Dabaa so štyrmi blokmi a rokuje o jej možnom rozšírení na šesť reaktorov.

(reuters, max)

Minúta  |  

AKO: Voľby by v októbri vyhralo PS, Republika by bola tretia

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v októbri, zvíťazilo by v nich hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 19,1 percenta hlasov, čo by mu zabezpečilo 34 poslaneckých mandátov. Na druhom mieste by sa umiestnil Smer (16,6 percenta a 29 kresiel) a tretiu priečku by obsadila Republika s podporou 10,4 percenta (18 kresiel).

Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií agentúry AKO realizovaného pre televíziu Joj 24 v dňoch 21. až 28. októbra 2026 na vzorke tisíc respondentov.

Do parlamentných lavíc by zasadli aj zástupcovia Hnutia Slovensko s 9,9 percenta (17 mandátov) a strán SaS s 8,6 percenta a Hlas s 8,2 percenta (obe po 15 kresiel). Päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti by prekročilo taktiež KDH so ziskom 7,3 percenta (13 mandátov) a strana Demokrati, ktorých podporilo 5,1 percenta opýtaných (deväť kresiel).

Pred bránami zákonodarného zboru by podľa prieskumu zostali koaličná SNS (4,5 percenta), Maďarská aliancia (4,4 percenta), Právo na pravdu (2,9 percenta) aj hnutie Sme rodina s 2,1 percenta hlasov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.