Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel žiada spoločné pravidlá pre sociálne siete, PS kritizuje Druckera

Európska komisia na dvanásť mesiacov pozastavuje vnútroštátne rozhodnutia členských štátov o zákazoch sociálnych médií pre deti, pričom odmietla aj obdobný rakúsky návrh pre osoby do 14 rokov. Brusel vyzval krajiny, aby neprijímali izolované zákony a sústredili sa na prípravu jednotného nariadenia EU Kids Act.

Na krok Komisie reagovalo Progresívne Slovensko, ktoré skritizovalo ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) za snahu presadiť samostatný zákaz formou prílepku k zákonu o ochrane pred radikalizáciou.

Poslankyňa Zora Jaurová zdôraznila, že jednotlivé štáty nedokážu diktovať podmienky technologickým gigantom ako Meta a európska úprava dokáže účinne regulovať návykový dizajn platforiem.

Jej kolegyňa z PS Tina Gažovičová upozornila na nevymožiteľnosť Druckerovho návrhu.

Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová pripomenula, že prijímanie odlišných národných vekových limitov je neefektívne: „Keďže pôjde o nariadenie, bude priamo uplatniteľné a slovenskú legislatívu s ním bude treba aj tak zosúladiť. Prijímať separátny národný text s inou vekovou hranicou znamená vyrobiť normu, ktorú by sme museli o pár mesiacov meniť.“

(tasr, max)

Minúta  |  

Z Olešiek evakuujú civilistov, humanitárna pomoc už dorazila

V ruskom okupovanom meste Olešky na juhu Ukrajiny sa v piatok začala prvá spoločná humanitárna a evakuačná operácia Ruska a Ukrajiny za viac ako štyri a pol roka vojny. Miestne prímerie sprostredkovala americká prvá dáma Melania Trumpová.

Do mesta, ktoré poškodili boje a záplavy po zničení Kachovskej priehrady, dorazil humanitárny konvoj s potravinami, liekmi a ďalšími potrebami.

Časť obyvateľov už nastúpila do evakuačných autobusov. Niektorí smerujú do Ruska, ďalší sa cez ruskú Anapu a Bielorusko vrátia na územie kontrolované Ukrajinou. Na evakuáciu pripravili 25 autobusov a zabezpečili 50 zdravotníkov. Počet evakuovaných zatiaľ nie je známy.

Operáciu spoločne koordinujú ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec a ruská komisárka pre ľudské práva Jana Lantratovová.

Prímerie platí od utorka. Lubinec ho označil za prvé od roku 2022, ktoré sa udržalo tak dlho na takom rozsiahlom úseku frontu.

Príchodu konvoja predchádzalo odmínovanie, pri ktorom podľa Lantratovovej zahynuli dvaja ľudia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ocenil koordináciu operácie, odmietol však spájať ju s pokrokom v mierových rokovaniach.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko núka Afrike pozemné aj plávajúce jadrové elektrárne

Ruská štátna jadrová korporácia Rosatom je pripravená dodávať africkým štátom jadrové elektrárne rôznych kapacít a v súčasnosti rokuje o veľkých energetických projektoch s Egyptom, Ghanou, Ugandou a Etiópiou.

V piatok to oznámil generálny riaditeľ Rosatomu Alexej Lichačev, podľa ktorého Moskva uplatňuje voči jednotlivým partnerom na kontinente individuálny prístup presahujúci rámec jednotlivých stavieb.

Téma jadrovej spolupráce rezonovala na treťom samite Rusko – Afrika v Moskve za účasti predstaviteľov zhruba 50 afrických krajín.

Prezident Vladimir Putin podotkol, že partneri prejavili záujem o malé modulárne technológie aj využitie jadra v poľnohospodárstve a medicíne. Až deväť pobrežných štátov navyše zvažuje technológiu plávajúcich jadrových elektrární, pričom detailné rokovania vedú s Egyptom, Tanzániou, Togom a Namíbiou.

V Afrike dosiaľ funguje iba juhoafrická elektráreň Koeberg postavená v 80. rokoch s francúzskou technológiou. Rosatom v súčasnosti v Egypte stavia prvú národnú jadrovú elektráreň El Dabaa so štyrmi blokmi a rokuje o jej možnom rozšírení na šesť reaktorov.

(reuters, max)

Minúta  |  

AKO: Voľby by v októbri vyhralo PS, Republika by bola tretia

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v októbri, zvíťazilo by v nich hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 19,1 percenta hlasov, čo by mu zabezpečilo 34 poslaneckých mandátov. Na druhom mieste by sa umiestnil Smer (16,6 percenta a 29 kresiel) a tretiu priečku by obsadila Republika s podporou 10,4 percenta (18 kresiel).

Vyplýva to z prieskumu volebných preferencií agentúry AKO realizovaného pre televíziu Joj 24 v dňoch 21. až 28. októbra 2026 na vzorke tisíc respondentov.

Do parlamentných lavíc by zasadli aj zástupcovia Hnutia Slovensko s 9,9 percenta (17 mandátov) a strán SaS s 8,6 percenta a Hlas s 8,2 percenta (obe po 15 kresiel). Päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti by prekročilo taktiež KDH so ziskom 7,3 percenta (13 mandátov) a strana Demokrati, ktorých podporilo 5,1 percenta opýtaných (deväť kresiel).

Pred bránami zákonodarného zboru by podľa prieskumu zostali koaličná SNS (4,5 percenta), Maďarská aliancia (4,4 percenta), Právo na pravdu (2,9 percenta) aj hnutie Sme rodina s 2,1 percenta hlasov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dôvera definitívne prevzala Union zdravotnú poisťovňu

Prevod akcií medzi holandskou skupinou Achmea a zdravotnou poisťovňou Dôvera v piatok definitívne sfinalizovali. Dôvera, patriaca pod investičnú skupinu Penta, sa tak po splnení všetkých regulačných podmienok a predchádzajúcom súhlase Európskej komisie stala jediným akcionárom Union zdravotnej poisťovne.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou transakciu odobril koncom septembra. Kúpu financuje samotný akcionár Dôvery, pričom poisťovne uistili, že na akvizíciu nepoužili zdroje určené na úhradu zdravotnej starostlivosti.

Komerčná Union poisťovňa zostáva vo vlastníctve skupiny Achmea a na slovenskom trhu pokračuje samostatne.

Pre poistencov sa v aktuálnej fáze nič nemení a obe inštitúcie zatiaľ fungujú paralelne. Klienti Unionu nemusia vykonávať žiadne administratívne úkony, pričom im zostáva zachovaný plný rozsah zdravotných služieb, benefitov aj zmluvná sieť lekárov.

Následným krokom bude postupné zlúčenie subjektov pod jednotnú značku Dôvera, o ktorého harmonograme budú poistencov vopred informovať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Litovský konzervatívec kritizuje odklad brannej povinnosti

Líder litovskej konzervatívnej strany TS-LKD Laurynas Kasčiūnas ostro skritizoval rozhodnutie Rady štátnej obrany zaviesť všeobecnú brannú povinnosť pre mladých mužov až od roku 2032. Podľa opozičného politika je šesťročná lehota na prípravu neprimerane dlhá vzhľadom na zhoršujúcu sa geopolitickú situáciu v regióne, píše Delfi.

Kasčiūnas upozornil, že bez okamžitého a záväzného plánu hrozí, že rozhodnutie zostane iba prázdnym prísľubom, keďže súčasná vláda ani prezident Gitanas Nausėda už v čase jeho uplatnenia nebudú vo funkciách.

Konzervatívci v parlamente preto navrhli skorší termín účinnosti od 1. januára 2030, ktorý by nahradil terajší systém náhodného žrebovania brancov plošnými odvodmi mužov pri zachovaní dobrovoľnosti pre ženy.

Politik zdôraznil, že nová branná povinnosť nesmie sledovať len kvantitu, ale musí zásadne zmodernizovať výcvik podľa skúseností z vojny na Ukrajine so zameraním na drony a umelú inteligenciu.

Nausėda odklad na rok 2032 obhajoval limitovanými kapacitami armády a premiér Mindaugas Sinkevičius potvrdil, že ustúpil argumentom vojenského velenia.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.