Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severná Kórea je obviňovaná z obrovskej krádeže kryptomien

Analytici obviňujú severokórejských hackerov po tom, čo najväčšia svetová burza kryptomien Binance utrpela rekordný hackerský útok, pri ktorom boli odcudzené aktíva v hodnote približne 6,3 miliardy dolárov, čo v prepočte predstavuje 5,6 miliardy eur.

Počiatočné vyšetrovanie naznačovalo, že útok mohol pochádzať z jediného napadnutého notebooku, avšak ďalšia analýza poukazuje na to, že existovalo viacero „miest narušenia bezpečnosti“.

Binance v spolupráci so svojimi partnermi rýchlo konala a zmrazila postihnuté aktíva, pričom doteraz boli zmrazené približne 3 miliardy dolárov. Spoločnosť neposkytla žiadne informácie o zostávajúcich 3,3 miliardách dolárov, zákazníkov však ubezpečila, že „pokryje všetky straty“ prostredníctvom svojho fondu a prostriedkov spoločnosti.

Spoločnosť TRM Labs, ktorá sa zaoberá analýzou blockchainu, pripísala tento útok skupine „TraderTraitor“, ktorú označila za „elitnú hackerskú jednotku“ Severnej Kórey. Analytici uviedli, že k tomuto záveru dospeli s vysokou mierou istoty, pričom poukázali na účasť tejto skupiny na ďalšom veľkom hackerskom útoku zameranom na kryptomeny začiatkom minulého roka.

Pri tej príležitosti identifikovala FBI skupinu TraderTraitor ako zodpovednú za krádež virtuálnych aktív v hodnote približne 1,5 miliardy dolárov z burzy kryptomien Bybit vo februári 2025. Americký orgán presadzovania práva obvinil hackerov z TraderTraitor z prania ukradnutých aktív s pravdepodobným zámerom ich neskoršieho premenenia na fiat menu.

Podľa TRM Labs sa mnohé aspekty incidentu na Binance podobajú predchádzajúcim lúpežiam spojeným so Severnou Kóreou, vrátane hackerského útoku na Bybit a útoku z apríla 2026 na decentralizovanú finančnú platformu KelpDAO.

Spoločnosť TRM Labs ozrejmila, že útočník presunul ukradnuté aktíva v hodnote miliárd z peňaženiek Binance cez 10 blockchainov za 20 minút.

Predbežná analýza identifikovala tento incident ako najväčšiu krádež kryptomien v histórii. Jej rozsah je približne štvornásobne väčší ako predchádzajúci rekord.

Najnovšia výročná správa spoločnosti Binance z roku 2025 uvádza, že platforma má vyše 300 miliónov registrovaných používateľov.

(statement)

Minúta  |  

Svätosť je povolaním, pripomína odkaz sviatkov Zvolenský

Sviatočné novembrové dni predstavujú pre veriacich i celú spoločnosť výzvu spomaliť životné tempo, venovať tichú spomienku zosnulým blízkym a zamerať svoju pozornosť na hodnoty večnosti.

Pri príležitosti cirkevnej slávnosti Všetkých svätých, ktorá pripadá na 1. novembra, a následnej spomienky na všetkých verných zosnulých 2. novembra to vo svojom príhovore zdôraznil predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.

„Svätosť nie je výsadou niektorých, ale povolaním každého pokrsteného človeka. Svätí sú naši bratia a sestry, ktorí evanjeliovú lásku žili v každodennosti, neraz v tichosti, vernosti voči Bohu
a obetavosti voči blížnym,“ pripomenul.

Predseda slovenských biskupov sa dotkol aj Pamiatky zosnulých a vyzval k modlitbám za tých, ktorí v našich životoch zanechali stopu dobra a lásky. Veriaci by ich mali s dôverou zverovať Božiemu milosrdenstvu, aby dosiahli plné nebeské spoločenstvo.

Ako Zvolenský uzavrel, tieto dni majú zostať trvalým prameňom nádeje na konečné stretnutie s Pánom a všetkými, ktorí už prebývajú v Božej sláve.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prezidenti Turecka a Ukrajiny rokovali o Čiernom mori

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu po rokovaniach s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským vyhlásil, že útoky na civilné plavidlá v Čiernom mori sú neprijateľné. Rusko a Ukrajinu vyzval, aby konali zodpovedne.

Prezidenti podľa Zelenského hovorili o nadchádzajúcich trojstranných rokovaniach medzi Washingtonom, Kyjevom a Moskvou.

„Je zrejmé, že tieto útoky proti civilným plavidlám a kroky, ktoré ďalej zhoršujú napätie v Čiernom mori, nie sú v záujme nikoho,“ zdôraznil Erdogan na tlačovej konferencii so Zelenským v Istanbule. „Za žiadnych okolností nemôžeme akceptovať tieto útoky, bez ohľadu na to, kto ich vykonáva, alebo aké zdôvodnenie sa uvádza. Vyzývame všetky strany, aby v tejto veci konali zodpovedne,“ doplnil.

Turecko bude podľa slov prezidenta pokračovať v rokovaniach s dotknutými stranami s cieľom obnoviť bezpečnosť plavby v Čiernom mori. Erdogan podľa svojich slov verí, že dosiahnutie dohody v tejto záležitosti by prinieslo aj nový impulz pre snahy o zabezpečenie trvalého mieru na Ukrajine.

Zelenskyj na sieti X napísal, že s Erdoganom absolvoval dôležité stretnutie. „S prezidentom Erdoganom sme hovorili o niektorých nových nápadoch a návrhoch, ktoré by mohli pomôcť. Patrí sem aj potravinová bezpečnosť. Dohodli sme sa, že budeme pracovať na obilnom koridore cez Čierne more - s cieľom zabezpečiť, aby tento koridor existoval a efektívne fungoval,“ ozrejmil ukrajinský prezident.

Ukrajina a Turecko podľa Zelenského pripravujú nové spoločné priemyselné a ekonomické projekty. Dohoda o voľnom obchode medzi týmito dvoma krajinami nadobudla platnosť, čím sa podľa prezidenta otvorili nové príležitosti pre ukrajinské a turecké podniky.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že s tureckým náprotivkom diskutovali o trojstranných rokovaniach USA, Ruska a Ukrajiny, ktoré by sa podľa neho mali uskutočniť v prvej polovici novembra. S Erdoganom diskutovali o vyhliadkach na toto stretnutie a ďalších možnostiach vrátane možného zapojenia Turecka, Európy a všetkých partnerov, ako aj o možnosti usporiadať stretnutie v Turecku.

(tasr)

Minúta  |  

Merza prekvapil odpor Ázie voči pravidlám „Vyrobené v Európe“

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že ho prekvapila intenzita odporu východoázijských krajín proti pripravovaným pravidlám „Vyrobené v Európe“ pre automobilový priemysel. Plán, na ktorom sa Merz dohodol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, predpokladá, že Brusel obmedzí štátne dotácie výlučne na vozidlá vyrobené v Európskej únii, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve.

Proti tomuto zámeru ostro vystúpili ázijskí partneri. Juhokórejský prezident I Če-mjong priznal, že „požiadal Merza o podporu, aby sa s Kóreou zaobchádzalo ako s členskými štátmi EÚ“, pričom obdobné sťažnosti zazneli aj z Japonska.

„To bola v skutočnosti téma, ktorá ma trochu prekvapila, vzhľadom na intenzitu, s akou bola prezentovaná,“ povedal Merz novinárom po skončení svojej päťdňovej cesty po východnej Ázii. Priznal, že francúzsko-nemecká iniciatíva vyvolala v Singapure, Japonsku a Kórei vážne obavy z novej vlny európskeho protekcionizmu a uzatvárania sa trhu.

Kancelár prisľúbil, že výhrady berie veľmi vážne a otvorí ich na neformálnom samite lídrov Únie, ktorý sa bude konať 13. novembra v Dubline.

Merz pritom v Soule a Tokiu presadzoval vytvorenie „globálnej politickej aliancie pre obchod založený na pravidlách“ medzi strednými mocnosťami.

Navrhol, aby EÚ, ázijské štáty, Kanada, Austrália, Nový Zéland a blok Mercosur postupovali spoločne pri spochybňovaní pravidiel či uplatňovaní ekonomického tlaku, čo nepriamo odkazovalo na čínske reštrikcie pri vzácnych kovoch a colné hrozby Donalda Trumpa.

(politico, max)

Minúta  |  

Maturitu z matematiky komora učiteľov razantne odmieta

Slovenská komora učiteľov (SKU) dlhodobo trvá na odmietavom stanovisku k zavedeniu povinnej maturitnej skúšky z matematiky pre stredoškolákov, pričom jej postoj nemení ani návrh dvojúrovňovej skúšky. Zopakovala to Soňa Puterková zo SKU.

Zdôraznila, že pre komoru je kľúčový proces a kvalita vzdelávania počas štúdia, pričom „povinná maturita je len v mnohých prípadoch neželaná koncovka“. Upozornila, že novinka zasiahne najmä inak orientovaných študentov.

„Matematika sa stane ďalším maturitným predmetom, uberie z voliteľných seminárov, ktoré si aktuálni maturanti dnes môžu vyberať pre svoje ďalšie smerovanie. V prípade budúcich medikov sú to napríklad biológia, chémia a fyzika, a niečoho z toho sa budú musieť vzdať,“ dodala.

Povinná maturita sa síce dostala do školského zákona, no vyhláška s konkrétnou podobou stále chýba. SKU namiesto toho presadzuje zásadnejšiu zmenu celej maturity a zavedenie externej časti aj v iných predmetoch, aby výsledky akceptovali vysoké školy.

Kritike čelí aj plánované povinné 50-hodinové vzdelávanie učiteľov matematiky. Podľa Puterkovej vyvolalo negatívne reakcie, keďže pedagógovia len nedávno dokončili 200-hodinové cykly, zväčša hradené z vlastného vrecka, aby predišli poklesu platov o dvanásť percent. Navyše nie je jasné, či nové kurzy prinesú očakávanú kvalitu, pričom neriešia dlhodobý nedostatok prírodovedných pedagógov.

Výber medzi základnou a pokročilou úrovňou matematiky sa dotkne študentov gymnázií a vybraných stredných odborných škôl, ktorí nastúpia do prvých ročníkov v septembri 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Arákčí: Irán v súčasnosti neplánuje rokovania s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v sobotu uviedol, že nie sú naplánované žiadne rokovania so Spojenými štátmi napriek narastajúcim obavám o obnovenie bojov.

„V súčasnosti nie sú v pláne stretnutia s americkými predstaviteľmi a akékoľvek špekulácie o opaku sú iba domnienkami médií,“ priblížil Arákčí v rozhovore pre stanicu Al-Džazíra podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA.

„Irán pri súčasných okolnostiach nevníma žiadnu potrebu stretnúť sa s Američanmi, podmienky Iránu sú jasné a rozhovory o nich prebiehajú medzi sprostredkovateľmi,“ ozrejmil minister. Arákčí zároveň potvrdil, že Irán dostal od amerického viceprezidenta J. D. Vancea list po niekoľkých dňoch diplomatických snáh predísť ďalšiemu násiliu.

„Správa od amerického viceprezidenta J. D. Vancea sa starostlivo skúma a prerokúva na stretnutiach na vysokej úrovni,“ doplnil. „Ak je cieľom zaslania správy z Washingtonu vyvolať spor, išlo by o ďalšiu chybu, ktorá by sa pridala k predchádzajúcim omylom Ameriky,“ zdôraznil šéf iránskej diplomacie, no podotkol, že „snahy USA o nadviazanie dialógu a dosiahnutie širšieho porozumenia“ vníma Teherán ako pozitívny krok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.