Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hrabko: Najväčším prekvapením volieb je úspech Lörinca

Na úrovni predsedov vyšších územných celkov (VÚC) a primátorov krajských miest boli minulotýždňové spojené komunálne a regionálne voľby v znamení kontinuity a ich najväčším prekvapením je zvolenie Ladislava Lörinca (Košická strana) za primátora Košíc. Tvrdí to publicista Juraj Hrabko.

Úspech doterajšieho starostu košickej mestskej časti Lörinca nepovažuje za výsledok politiky veľkých celoštátnych strán, ale vyplýva zo záujmu voličov o riešenie lokálnych košických problémov. „Vždy je dobré, keď príde nová metla, ktorá dobre metie. A navyše, išlo tam o vec, nie o stranícku politiku, aj keď aj pán nový primátor má stranu,“ poznamenal publicista.

Naopak, pri voľbách primátora Bratislavy, kde svoju pozíciu obhájil opozičný kandidát Matúš Vallo, podľa Hrabka v kampani dominovali témy celoštátnej straníckej politiky. „Každý vie, že Jozef Ráž je nominantom Smeru vo vláde. A podľa mňa toto Vallo urobil takticky veľmi dobre. Nedebatovalo sa veľmi o bratislavských problémoch. Vallo to vždy otočil. Nechceme, aby tu vládol Smer,“ konštatoval Hrabko.

Tesný volebný súboj bol podľa neho napokon iba v Košickom samosprávnom kraji, kde s náskokom len o niečo viac ako 3-tisíc hlasov obhájil svoju pozíciu doterajší predseda Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý porazil kandidáta opozičných strán Mariána Porvažníka.

Ak si budú chcieť politické strany vziať zo spojených komunálnych a regionálnych volieb nejaké ponaučenie do predvolebnej kampane v parlamentných voľbách, môžu ho podľa Hrabka získať detailnou analýzou správania sa voličov v konkrétnych regiónoch.

Na otázku, ako hodnotí spojenie termínov komunálnych a regionálnych volieb, odpovedal, že minimálne regionálnym voľbám to prospelo. „Pretože spojením sa zvýšila volebná účasť. To je nepochybné. Dovtedy patrili k tým na spodnej priečke, pomaly spolu s európskymi voľbami. A keď sa spojili, percento účasti narástlo,“ doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

USA schválili Ukrajine predaj systému Patriot za 2,1 miliardy

Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že schválilo predaj 500 rakiet Patriot PAC-3 Ukrajine v odhadovanej hodnote 2,1 miliardy dolárov. Ide o jeden z najvýznamnejších krokov v dodávkach obranných zbraní do Kyjeva od začiatku druhého funkčného obdobia Trumpovej administratívy.

Oneskorené dodávky rakiet ešte viac prehĺbili napätie medzi Ukrajinou a USA po tom, čo prezident Donald Trump oznámil dohodu s Ruskom o dodávkach nafty a kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za neochotu Ukrajiny zastaviť útoky na ruské rafinérie.

Ukrajina už dlhodobo tvrdí, že naliehavo potrebuje viac protiraketových striel, aby mohla zostreliť rastúce vlny rakiet, ktoré ruské ozbrojené sily vystreľujú na jej územie. Raketový systém Patriot je najúčinnejšou zbraňou na odrážanie rýchlo letiacich balistických rakiet.

Zelenskyj tento týždeň uviedol, že Ukrajina čakala takmer mesiac na to, kým USA schvália dodávky kritických rakiet, keďže Rusko zintenzívnilo útoky na energetickú a civilnú infraštruktúru.

Napriek naliehavosti Ukrajiny však nedostane protiraketové strely rýchlo. Realizácia predaja zbraní totiž zvyčajne trvá roky a dvaja ľudia oboznámení s rozhodnutím USA uviedli, že dodávka rakiet, ktoré sa ešte musia vyrobia, sa neočakáva skôr ako o pár rokov v 30. rokoch 21. storočia.

Ukrajina zaplatí za rakety z príspevkov Kanady, Nemecka a Nórska, ktoré prejdú cez program s názvom US JUMPSTART, spolu s národnými prostriedkami financovanými z úveru Európskej únie na podporu Ukrajiny.

Podľa webovej stránky Pentagónu využíva tento program dary od spojencov na nákup zbraní, služieb a výcviku pre Ukrajinu s cieľom podporiť jej sebaobranu.

Hlavným dodávateľom stíhacích rakiet Patriot je spoločnosť Lockheed Martin LMT.N.

(reuters)

Minúta  |  

Saudská Arábia tvrdí, že zostrelila dron na východe krajiny

Koalícia pod vedením Saudskej Arábie bojujúca v Jemene v sobotu skoro ráno oznámila, že zachytila a zničila bezpilotné lietadlo nad východnou oblasťou Saudskej Arábie, ktorá je bohatá na ropu. Útoky jemenskej skupiny Hútiov, spriaznených s Iránom, pokračujú.

Cezhraničné boje medzi koalíciou pod vedením Saudskej Arábie, ktorá podporuje medzinárodne uznávanú jemenskú vládu, a Hútiov ovládajúich hlavné mesto Saná, sa zintenzívnili, čím sa v konflikte otvoril ďalší front.

Východná oblasť, ktorá je hospodárskym motorom Saudskej Arábie, bola v uplynulých týždňoch terčom viacerých útokov zo strany Hútiov. Nachádza sa tu väčšina ropných a plynových zásob kráľovstva. Sídli tu aj centrála ropného gigantu Saudi Aramco, ktorá utrpela rozsiahle škody pri útoku začiatkom októbra.

Koalícia tiež uviedla, že neskôr zachytila a zničila dron, ktorý Hútiovia vypustili smerom na južnú oblasť. Rovnako zachytila a zničila dron vypustený jemenskými Hútiami nad saudskou oblasťou Medina, avšak táto skupina spriaznená s Iránom akýkoľvek piatkový útok poprela.

V Medine sa pritom nachádza jedno z najposvätnejších miest islamu, ktoré každoročne navštevujú milióny moslimských pútnikov.

Hútiovia opakovane popierajú, že by sa zameriavali na Mekku a Medinu, dve najposvätnejšie mestá islamu, a odmietajú saudské obvinenia, že by na tieto mestá vypustili bezpilotné lietadlá.

(reuters)

Minúta  |  

Sikorski vyzýva na rýchle prímerie v Čiernom mori

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vyzýva na rýchle prímerie v Čiernom mori, ktoré by umožnilo bezpečný prechod dodávok obilia z Ukrajiny aj z Ruska. Uviedol, že Moskva musí ukončiť svoju vojnu proti Ukrajine, než jej bude povolené obnoviť predaj energie do Európy.

„Vyjadril som sa za to, aby sa niečo urobilo čo najskôr, pretože ľudia na globálnom juhu toto obilie potrebujú,“ zdôraznil Sikorski novinárom počas dvojdňového stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov G20 v Atlante.

Sikorski ozrejmil, že Ukrajina musí byť zahrnutá do akéhokoľvek úsilia o ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu. Európa má podľa jeho slov v tejto otázke tiež „tromfy“ a mala by sa do toho zapojiť.

Spojené štáty, ktoré tento rok zastávajú rotujúce predsedníctvo v G20, navrhli, aby sa Poľsko stalo riadnym členom, podobne ako Nemecko alebo Francúzsko.

Sikorski poznamenal, že tento návrh víta a diskutoval o ňom s viacerými členskými krajinami G20 na bilaterálnych stretnutiach v Atlante.

Západní predstavitelia však tvrdia, že vzhľadom na odpor Ruska a požiadavku skupiny G20 na konsenzuálne rozhodnutia by prijatie Poľska za riadneho člena mohlo trvať roky.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že pozvanie Poľska na zasadnutia G20 je kontraproduktívne a porušuje diplomatickú prax hľadania konsenzu na takýchto stretnutiach, uvádzajú ruské tlačové agentúry.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zasa vo svojom prejave prízvukoval, že Poľsko si zaslúži stať sa riadnym členom.

„Prezident (Donald) Trump verí, že ich hospodársky úspech a rastúci globálny vplyv sú presne tým, čo G20 potrebuje na riešenie hlavných hospodárskych výziev, ktorým všetci čelíme,“ doplnil Rubio.

(reuters)

Minúta  |  

Bukele prenáša svoj boj proti gangom na Haiti

Salvádor takmer dokončil vyslanie približne 2-tisíc vojakov na Haiti. Prezident Nayib Bukele ubezpečil Haiťanov, že táto operácia nie je namierená proti obyvateľstvu a nejde ani o inváziu.

Vojakov vyslal do tejto karibskej krajiny po tom, ako začiatkom októbra jeden z mnohých haitských gangov zajal štyroch salvádorských leteckých technikov. Tí v rámci medzinárodnej bezpečnostnej misie pomáhali pri zdravotných evakuáciách. Ich osud naďalej nie je známy.

Bukeleho vojaci majú na Haiti jediný cieľ: priviesť všetkých štyroch rukojemníkov domov nezranených. Dodal, že únoscovia by nemali jeho slová považovať za „prázdne hrozby“.

„S gangmi v Salvádore sme už skoncovali a skoncujeme aj s vami,“ napísal prezident Salvádoru. Sľúbil, že ak budú rukojemníci prepustení bez ujmy na zdraví, situácia sa vráti do stavu, aký bol pred únosom.

„Rozhodnutie je vo vašich rukách,“ uzavrel svoje vyhlásenie.

Americký spravodajský portál Axios informoval, že Bukeleho plán schválil americký prezident Donald Trump, ktorý mu povedal: „Urob, čo musíš urobiť“. Trumpov záujem o Haiti čiastočne súvisí s migráciou do USA a už skôr vyjadril želanie vrátiť haitských deportovaných do ich domovskej krajiny.

Haiti už dlho zápasí s nekontrolovateľným násilím gangov, chudobou a politickou nestabilitou. Súčasná kríza sa však prehĺbila po zavraždení haitského prezidenta Jovenela Moisea, ktorého v roku 2021 zastrelili ozbrojenci v jeho rezidencii. Odvtedy násilie eskalovalo do takej miery, že paralyzovalo hlavné mesto krajiny.

Podľa zoznamov údajov OSN bolo od Moiseho zavraždenia pred piatimi rokmi zabitých približne 22-tisíc ľudí v dôsledku násilia spojeného s haitskými gangmi.

(statement)

Minúta  |  

Sudca nalieha na Trumpa, aby pri BBC predložil dokumenty

Donald Trump žiada od BBC 10 miliárd dolárov, jeho právnici však doteraz predložili len málo dôkazov požadovaných v tejto veci. Podľa denníka The Times odovzdali iba 20 dokumentov, z ktorých väčšina bola už verejne dostupná alebo sa nachádzala v držbe tejto televíznej stanice.

Americká sudkyňa Enjolique Lettová dala prezidentovi lehotu do 23. novembra na predloženie chýbajúcich záznamov, ktoré požaduje BBC. Jeho právnici musia tiež do 5. novembra predložiť zoznam, v ktorom uvedú všetky dokumenty zadržané z dôvodu právneho privilégia.

Sudkyňa upozornila, že nesplnenie príkazu by mohlo mať za následok sankcie, vrátane zamietnutia žaloby. Právnici BBC tvrdia, že Trump súhlasil s poskytnutím určitých záznamov, ale nedodal ich, čím brzdí prípravy vysielacej spoločnosti na obhajobu.

Prezident čelí aj samostatnému príkazu, aby odpovedal na otázky pod prísahou po tom, čo zrušil predchádzajúcu výpoveď.

Spor začal epizódou relácie Panorama, dlhoročného investigatívneho programu BBC, ktorá bola odvysielaná krátko pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2024. Zaoberala sa udalosťami z 6. januára 2021, keď stúpenci Trumpa vtrhli do Kapitolu v čase, keď sa Kongres chystal potvrdiť volebné víťazstvo Joea Bidena.

Dokument obsahoval zavádzajúci strih Trumpovho prejavu z toho dňa. Producenti spojili výroky, ktoré odzneli s takmer hodinovým odstupom, a umiestnili jeho výzvu na pochod smerom ku Kapitolu vedľa jeho pokynu „bojovať ako o život“, čím u divákov vyvolali dojem jedného súvislého apelu. Relácia tiež vynechala jeho výzvu k pokojným protestom.

BBC následne uznala, že tento strih bol zavádzajúci. Jej predseda Samir Shah sa ospravedlnil, zatiaľ čo generálny riaditeľ Tim Davie a šéf spravodajského oddelenia televízie v dôsledku tejto kontroverzie podali demisiu. Trump však nebol spokojný.

V decembri 2025 podal na televíziu žalobu za ohováranie a údajné porušenie floridského zákona proti klamlivým obchodným praktikám, pričom za každú žalovanú položku požadoval náhradu škody vo výške najmenej päť miliárd dolárov.

(statement)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.