Preskočiť na obsah
  |  

Obyvatelia Olešiek prešli zložitú trasu cez Krym a Homeľ

V Bielorusku v sobotu pristáli štyri lietadlá prepravujúce obyvateľov evakuovaných z Ruskom kontrolovaného ukrajinského mesta Olešky. Podľa bieloruskej štátnej agentúry Belta a ukrajinských predstaviteľov opustili v piatok toto mesto stovky hladujúcich a vyčerpaných civilistov.

Stalo sa tak počas lokálneho humanitárneho prímeria podporovaného Spojenými štátmi, ktoré predstavuje najdlhšiu humanitárnu prestávku v konflikte blížiacom sa k piatemu roku. Hlavný ukrajinský mierový vyjednávač David Arachamia potvrdil, že posledné lietadlo dorazilo do mesta Homeľ a v priebehu niekoľkých hodín budú všetci evakuovaní ukrajinskí občania spolu s delegáciou bezpečne na ukrajinskom území.

Z letiska následne odišiel konvoj autobusov smerujúci k ukrajinským hraniciam.

Keďže frontová línia vedie len niekoľko kilometrov od mesta, evakuovaní museli absolvovať náročnú trasu: najprv autobusmi cez Krym do ruského mesta Anapa, odtiaľ letecky do Bieloruska a následne cez hraničný priechod na Ukrajinu. Civilisti mali na výber, či odídu do Ruska, alebo sa vrátia na Ukrajinu.

V meste s pôvodne 24-tisíc obyvateľmi zostalo podľa odhadov približne 1 700 osôb, prevažne starších a chorých. Zásobovacie trasy dlhodobo prerušili boje a drony, pričom dodávky potravín skolabovali už v máji, čo spôsobilo hladovanie.

Miestne prímerie, ktoré umožnilo odmínovanie ciest a dovoz liekov i potravín, sprostredkovala prvá dáma USA Melania Trumpová v spolupráci s pápežom Levom XIV. Obe bojujúce strany potvrdili, že pokoj zbraní platí bez porušení už od utorka.

(reuters, max)

  |  

Do učebníc v Sýrii ženám domaľovali hidžáby a odev faraónovi

Súbor rozsiahlych zmien v sýrskych školských učebniciach vyvolal na sociálnych sieťach vlnu ostrej kritiky. Verejnosť poukazuje na to, že revízie zďaleka nepredstavujú iba odstránenie obsahu spojeného s bývalým režimom, ale pretvárajú celkový obraz spoločnosti a ignorujú jej sociálnu a kultúrnu rozmanitosť.

Porovnania starších a aktuálnych vydaní učebníc, vrátane publikácie „Spoločenské vedy“ pre šiesty ročník, odhalili vymazanie celých vyučovacích lekcií o politickom živote, občianstve, demokratickej účasti, miestnej samospráve a médiách.

Zásahy sa výrazne dotkli vizuálnej stránky učebných materiálov. Pomocou digitálnych úprav k nakresleným ženským postavám doplnili hidžáby či dlhé rúcha. Z učebníc pre najmenších napríklad zmizla aj kresba dievčaťa skákajúceho cez švihadlo či svetoznáma maľba Mona Lisa.

Rozruch vyvolali aj úpravy historických artefaktov – sochy zakryli, fénickej princeznej Elissar digitálne prekryli krk a bradu a faraónsku sochu obliekli do pruhovanej košele.

V učebniciach dejepisu aktivisti upozorňujú na „zjavné falšovanie histórie“ a sektárske vylúčenie. Národní mučeníci popravení 6. mája osmanským guvernérom Džamálom Pašom už nie sú označovaní za symboly protikoloniálneho odporu, ale za „agentov Británie a Francúzska“.

Z kníh zmizla aj fotografia egyptského prezidenta Gamala Abdela Násira a podobizeň sultána Pašu al-Atraša nahradil šejk Sálih al-Alí.

Revízie zasiahli aj geografické mapy, z ktorých vypadol okres Iskenderun a okupované sýrske Golanské výšiny, ako aj text o úlohe sýrskych žien v boji proti francúzskemu mandátu.

(euronews, max)

  |  

Dronový útok na ruskú rafinériu spôsobil požiar kľúčovej jednotky

V noci na sobotu zaútočili bezpilotné lietadlá na mesto Ufa v ruskej republike Baškortostan. V tamojšej ropnej rafinérii Bašnefť-Novoil vypukol požiar. Informoval o tom ruský telegramový kanál ASTRA.

Na základe analýzy záberov a fotografií od očitých svedkov analytik projektu ASTRA OSINT uviedol, že plamene pravdepodobne zachvátili jednotku katalytického reformovania typu L-35. Toto zariadenie predstavuje jeden z kľúčových prvkov rafinácie ropy, pretože priamo zabezpečuje produkciu vysokooktánových zložiek benzínu a vodíka, ktorý je nevyhnutný na technologické čistenie paliva.

Monitorovací kanál Exilenova+ informoval o celkovo troch ohniskách požiaru na území, konkrétne zrejme z dvoch zasiahnutých rafinérií v Ufe. K nočnému incidentu došlo iba deň po tom, ako po zásahu dronom horela ropná rafinéria v meste Novokujbyševsk v ruskej Samarskej oblasti.

Útoky na ruskú ropnú infraštruktúru sa dejú na pozadí stupňujúceho sa diplomatického tlaku zo strany Spojených štátov. Vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner totiž tento mesiac počas rozhovorov s ukrajinským vyjednávacím tímom pohrozili, že Washington zastaví poskytovanie spravodajských informácií Ukrajine, ak budú útoky na ruské rafinérie naďalej pokračovať.

(ukrajinska pravda, max)

  |  

Ruská Novaja gazeta končí, komisár OSN kritizuje teror novinárov

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk zhodnotil, že ohlásený koniec ruských novín Novaja gazeta predstavuje ďalšiu „ničivú ranu“ pre zostávajúce nezávislé médiá v Ruskej federácii. Redakcia vysoko rešpektovaného periodika oznámila, že po viac ako 30 rokoch pôsobenia nútene ukončí svoju činnosť 9. novembra.

Türk pripomenul, že nezávislá žurnalistika v krajine čelí dlhoročnému tlaku a obmedzeniam, ktoré sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu výrazne zintenzívnili prostredníctvom „čoraz reštriktívnejšej legislatívy, prísnejších štátnych kontrol a obťažovania a prenasledovania novinárov“.

K zániku média, dlhodobo vnímaného ako baštu nezávislej tlače, prispelo septembrové rozhodnutie ruského ministerstva spravodlivosti o jeho zaradení na zoznam zahraničných agentov za údajné šírenie nedôveryhodných informácií o politike úradov a volebnom systéme. Redakcia tým stratila možnosť prijímať dary od čitateľov, ktoré boli jedným z jej posledných zdrojov financovania.

Od vypuknutia invázie novinám odobrali aj licenciu a ich redaktori čelili domovým prehliadkam, výsluchom a zadržiavaniu.

Türk vyzdvihol, že noviny a ich novinári počas celej histórie prispeli výnimočným spôsobom nezávislému spravodajstvu a obrane ľudských práv za cenu vysokého osobného rizika, pričom čelili vyhrážkam, žalobám i priamemu násiliu.

Zároveň varoval pred zákonom o zahraničných agentoch, ktorý má „mimoriadne odrádzajúci účinok na slobodné uplatňovanie občianskych a politických práv“ a slúži na potláčanie slobody prejavu.

(tasr, afp, max)

  |  

Rubio napriek nezhodám vyzýva na spoluprácu G20

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval ministrov zahraničných vecí krajín G20, aby spoločne pracovali na posilnení geopolitickej stability a hospodárskej prosperity. Varoval, že séria kríz predstavuje vážnu hrozbu pre globálny hospodársky poriadok.

Účasť ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na dvojdňovom stretnutí v Atlante však rozhnevala mnohých ministrov G20 a prehĺbila hlboké rozpory pre vojny na Ukrajine a na Blízkom východe.

Britský minister zahraničných vecí Ed Miliband sa počas stretnutia priamo obrátil na Lavrova a povedal mu: „Len vo štvrtok vaše drony zaútočili a zabili 15 ľudí. A existuje nespočetné množstvo podobných príkladov, keď počas tejto vojny zabíjate nevinných civilistov. Všetci vieme, že ste agresorom.“

Lavrov neskôr novinárom povedal, že postoj Moskvy k ukrajinskému konfliktu sa nezmenil a Rusko nemôže akceptovať Ukrajinu ako „vojenskú hrozbu pre zákonné bezpečnostné záujmy Ruskej federácie“.

Americkí predstavitelia uviedli, že vynechali tradičnú rodinnú fotografiu G20 po tom, čo sa európski predstavitelia odmietli odfotografovať s Lavrovom. Tretina členov mala námietky, vrátane Austrálie a Kanady, priblížil západný diplomat.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul prízvukoval, že fotografia s Lavrovom je neprijateľná, pretože „s Ruskom nie je nič normálne“. Aj ruský šéf diplomacie priznal, že v súvislosti so spoločnou fotografiou panovali „obavy“, čo mnohí prítomní v miestnosti potvrdili kývnutím hlavy, potvrdil jeden z účastníkov.

Rubio svojich kolegov vyzval, aby našli oblasti zhody počas záverečného ministerského stretnutia pred samitom lídrov v Miami na Floride, ktorý sa uskutoční 14. až 16. decembra.

„Máme za úlohu v mene národov, ktorým slúžime, spolupracovať... koordinovať reakcie na vznikajúce krízy a chrániť naše spoločné záujmy. Môžeme pomôcť vytvoriť rámec pre väčšiu geopolitickú stabilitu a širšiu agendu hospodárskej prosperity, ktorou sa budú zaoberať naši lídri,“ zdôraznil.

Očakáva sa, že ministri počas sobotnej diskusie prerokujú otázky týkajúce sa dodávateľských reťazcov a výzvy spojené so získavaním kritických nerastov potrebných na výrobu pokročilých technológií.

(reuters)

  |  

Bolsonaro: Brazíliu som opustil, lebo ma prenasledovali

Brazílsky senátor a neúspešný prezidentský kandidát Flávio Bolsonaro v piatok vyhlásil, že utiekol z Brazílie do Spojených štátov preto, lebo bol vo svojej krajine obeťou „prenasledovania“.

Bolsonaro, ktorý v prezidentských voľbách 25. októbra prehral s Luizom Ináciom Lulom da Silvom, 27. októbra tajne opustil Brazíliu a po ceste cez Argentínu a Ekvádor dorazil súkromným lietadlom na Floridu.

„Prenasledovanie sa začalo ešte skôr, než som si predstavoval,“ povedal senátor počas živého vysielania na Instagrame, v ktorom hovoril o svojom rozhodnutí utiecť z krajiny po tom, ako mu v rámci vyšetrovania prania špinavých peňazí zrušili platnosť jeho brazílskych pasov.

Vo videu opísal, ako ho polícia v pondelok informovala o zrušení platnosti jeho pasov, keď odchádzal z návštevy svojho otca, bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý je v domácom väzení. Otec mu vraj so slzami v očiach povedal: „Vieš, kam tým mieria, však?“ A on mu odpovedal: „Viem, otec... Teraz už viem, čo musím urobiť“.

Hoci nekonkretizoval žiadne podrobnosti o tom, ako opustil krajinu, povedal, že on a jeho manželka sa rozhodli odísť „bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel“, a vyzval ľudí, aby „nikoho neobviňovali“.    

Bolsonaro tiež naznačil, že druhé kolo volieb sprevádzali nezrovnalosti. Prirovnal ich k situáciám vo futbale, keď systém VAR neodhalí gól dosiahnutý rukou. Neuviedol však, aké konkrétne nezrovnalosti mal na mysli. 

Je tiež toho názoru, že za vlády Lulu ekonomika skolabuje. Zároveň vyhlásil, že je ochotný opäť sa uchádzať o prezidentský úrad. „Nehovorím o roku 2030, ale o skoršom termíne,“ dodal.     

(tasr)