Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéfovi Bugatti ukradli Chiron, sledoval ho v Porsche až do Rakúska

Generálny riaditeľ spoločnosti Bugatti Mate Rimac už nebude nechávať kľúče vo svojich autách po tom, čo mu z areálu technologického závodu pri Záhrebe odcudzili model Bugatti Chiron v hodnote 2,4 milióna eur.

Zakladateľ Rimac Group vo videu na Instagrame vysvetlil, že kľúče bežne nechával vo vnútri vozidiel vrátane modelov Chiron a Nevera z pohodlnosti, aby ich zamestnanci mohli kedykoľvek preparkovať, no tiež z presvedčenia o bezpečnosti Chorvátska.

V stredu, keď mu Chiron zmizol, sa Rimac okamžite vydal prenasledovať zlodeja vo vozidle Porsche 911. Vďaka telemetrii a vstavanému sledovaciemu zariadeniu v Chirone informoval políciu, že vozidlo smeruje cez Slovinsko.

Rakúski policajti podozrivého v spolupráci s Rimacom v skupinovom chate vypátrali a zatkli na svojom území. Zadržaným je 35-ročný chorvátsky občan, ktorý prišiel do firmy hľadať prácu a hyperšportové auto si vzal po tom, čo v ňom zbadal kľúče.

Hoci Rimac nechcel podať na muža trestné oznámenie a plánoval ho dokonca odviezť domov k rodine, polícia to nepovolila a páchateľa budú stíhať z úradnej moci pre mimoriadne vysokú hodnotu vozidla.

(skynews, max)

Minúta  |  

Kallasová konfrontovala Lavrova na G20: Rusko mier nechce

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v piatok ostro vystúpila proti ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi počas rokovaní šéfov diplomacií skupiny G20 v americkej Atlante.

Kallasová potvrdila, že európske delegácie využili diskusie o zásadných geopolitických krízach a ruskej agresii na Ukrajine na priamu konfrontáciu s predstaviteľom Kremľa.

„Samozrejme, predniesol (Lavrov, pozn. red.) množstvo klamstiev a nepravdivých tvrdení, na ktoré sme následne mohli reagovať a vyvrátiť ich,“ ozrejmila.

Jeho účasť na dvojdňovom ministerskom zasadnutí v štáte Georgia výrazne prehĺbila napätie medzi Moskvou a európskymi spojencami, pričom zároveň poukázala na prehlbujúce sa rozdiely v prístupe Európy a Spojených štátov.

Kallasová zdôraznila, že Rusko napriek verbálnym deklaráciám neprejavuje skutočnú pripravenosť pokročiť k mierovému urovnaniu na plánovaných novembrových trojstranných rozhovoroch za účasti Washingtonu a Kyjeva.

Pripomenula, že mesiace júl, august a september patrili k obdobiam s najtragickejšou bilanciou civilných obetí na Ukrajine od začiatku invázie. Skutočnú ochotu rokovať musí Moskva podľa nej preukázať konkrétnymi činmi na bojisku, nie prázdnymi politickými vyhláseniami.

Šéfka únijnej diplomacie zároveň vyzvala medzinárodné spoločenstvo na udržanie a stupňovanie tlaku na Kremeľ, predovšetkým v úsilí o vynútenie prímeria v Čiernom mori.

Vyhrotené nezhody vyústili aj do zrušenia tradičného oficiálneho fotografovania ministrov G20, keďže európski zástupcovia odmietli stáť po Lavrovovom boku. Kallasová tento postoj obhájila dlhodobým konsenzom európskych vlád neodobrovať prítomnosť predstaviteľov Ruska na medzinárodných fórach.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Obyvatelia Olešiek prešli zložitú trasu cez Krym a Homeľ

V Bielorusku v sobotu pristáli štyri lietadlá prepravujúce obyvateľov evakuovaných z Ruskom kontrolovaného ukrajinského mesta Olešky. Podľa bieloruskej štátnej agentúry Belta a ukrajinských predstaviteľov opustili v piatok toto mesto stovky hladujúcich a vyčerpaných civilistov.

Stalo sa tak počas lokálneho humanitárneho prímeria podporovaného Spojenými štátmi, ktoré predstavuje najdlhšiu humanitárnu prestávku v konflikte blížiacom sa k piatemu roku. Hlavný ukrajinský mierový vyjednávač David Arachamia potvrdil, že posledné lietadlo dorazilo do mesta Homeľ a v priebehu niekoľkých hodín budú všetci evakuovaní ukrajinskí občania spolu s delegáciou bezpečne na ukrajinskom území.

Z letiska následne odišiel konvoj autobusov smerujúci k ukrajinským hraniciam.

Keďže frontová línia vedie len niekoľko kilometrov od mesta, evakuovaní museli absolvovať náročnú trasu: najprv autobusmi cez Krym do ruského mesta Anapa, odtiaľ letecky do Bieloruska a následne cez hraničný priechod na Ukrajinu. Civilisti mali na výber, či odídu do Ruska, alebo sa vrátia na Ukrajinu.

V meste s pôvodne 24-tisíc obyvateľmi zostalo podľa odhadov približne 1 700 osôb, prevažne starších a chorých. Zásobovacie trasy dlhodobo prerušili boje a drony, pričom dodávky potravín skolabovali už v máji, čo spôsobilo hladovanie.

Miestne prímerie, ktoré umožnilo odmínovanie ciest a dovoz liekov i potravín, sprostredkovala prvá dáma USA Melania Trumpová v spolupráci s pápežom Levom XIV. Obe bojujúce strany potvrdili, že pokoj zbraní platí bez porušení už od utorka.

(reuters, max)

Minúta  |  

Do učebníc v Sýrii ženám domaľovali hidžáby a odev faraónovi

Súbor rozsiahlych zmien v sýrskych školských učebniciach vyvolal na sociálnych sieťach vlnu ostrej kritiky. Verejnosť poukazuje na to, že revízie zďaleka nepredstavujú iba odstránenie obsahu spojeného s bývalým režimom, ale pretvárajú celkový obraz spoločnosti a ignorujú jej sociálnu a kultúrnu rozmanitosť.

Porovnania starších a aktuálnych vydaní učebníc, vrátane publikácie „Spoločenské vedy“ pre šiesty ročník, odhalili vymazanie celých vyučovacích lekcií o politickom živote, občianstve, demokratickej účasti, miestnej samospráve a médiách.

Zásahy sa výrazne dotkli vizuálnej stránky učebných materiálov. Pomocou digitálnych úprav k nakresleným ženským postavám doplnili hidžáby či dlhé rúcha. Z učebníc pre najmenších napríklad zmizla aj kresba dievčaťa skákajúceho cez švihadlo či svetoznáma maľba Mona Lisa.

Rozruch vyvolali aj úpravy historických artefaktov – sochy zakryli, fénickej princeznej Elissar digitálne prekryli krk a bradu a faraónsku sochu obliekli do pruhovanej košele.

V učebniciach dejepisu aktivisti upozorňujú na „zjavné falšovanie histórie“ a sektárske vylúčenie. Národní mučeníci popravení 6. mája osmanským guvernérom Džamálom Pašom už nie sú označovaní za symboly protikoloniálneho odporu, ale za „agentov Británie a Francúzska“.

Z kníh zmizla aj fotografia egyptského prezidenta Gamala Abdela Násira a podobizeň sultána Pašu al-Atraša nahradil šejk Sálih al-Alí.

Revízie zasiahli aj geografické mapy, z ktorých vypadol okres Iskenderun a okupované sýrske Golanské výšiny, ako aj text o úlohe sýrskych žien v boji proti francúzskemu mandátu.

(euronews, max)

Minúta  |  

Dronový útok na ruskú rafinériu spôsobil požiar kľúčovej jednotky

V noci na sobotu zaútočili bezpilotné lietadlá na mesto Ufa v ruskej republike Baškortostan. V tamojšej ropnej rafinérii Bašnefť-Novoil vypukol požiar. Informoval o tom ruský telegramový kanál ASTRA.

Na základe analýzy záberov a fotografií od očitých svedkov analytik projektu ASTRA OSINT uviedol, že plamene pravdepodobne zachvátili jednotku katalytického reformovania typu L-35. Toto zariadenie predstavuje jeden z kľúčových prvkov rafinácie ropy, pretože priamo zabezpečuje produkciu vysokooktánových zložiek benzínu a vodíka, ktorý je nevyhnutný na technologické čistenie paliva.

Monitorovací kanál Exilenova+ informoval o celkovo troch ohniskách požiaru na území, konkrétne zrejme z dvoch zasiahnutých rafinérií v Ufe. K nočnému incidentu došlo iba deň po tom, ako po zásahu dronom horela ropná rafinéria v meste Novokujbyševsk v ruskej Samarskej oblasti.

Útoky na ruskú ropnú infraštruktúru sa dejú na pozadí stupňujúceho sa diplomatického tlaku zo strany Spojených štátov. Vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner totiž tento mesiac počas rozhovorov s ukrajinským vyjednávacím tímom pohrozili, že Washington zastaví poskytovanie spravodajských informácií Ukrajine, ak budú útoky na ruské rafinérie naďalej pokračovať.

(ukrajinska pravda, max)

Minúta  |  

Ruská Novaja gazeta končí, komisár OSN kritizuje teror novinárov

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk zhodnotil, že ohlásený koniec ruských novín Novaja gazeta predstavuje ďalšiu „ničivú ranu“ pre zostávajúce nezávislé médiá v Ruskej federácii. Redakcia vysoko rešpektovaného periodika oznámila, že po viac ako 30 rokoch pôsobenia nútene ukončí svoju činnosť 9. novembra.

Türk pripomenul, že nezávislá žurnalistika v krajine čelí dlhoročnému tlaku a obmedzeniam, ktoré sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu výrazne zintenzívnili prostredníctvom „čoraz reštriktívnejšej legislatívy, prísnejších štátnych kontrol a obťažovania a prenasledovania novinárov“.

K zániku média, dlhodobo vnímaného ako baštu nezávislej tlače, prispelo septembrové rozhodnutie ruského ministerstva spravodlivosti o jeho zaradení na zoznam zahraničných agentov za údajné šírenie nedôveryhodných informácií o politike úradov a volebnom systéme. Redakcia tým stratila možnosť prijímať dary od čitateľov, ktoré boli jedným z jej posledných zdrojov financovania.

Od vypuknutia invázie novinám odobrali aj licenciu a ich redaktori čelili domovým prehliadkam, výsluchom a zadržiavaniu.

Türk vyzdvihol, že noviny a ich novinári počas celej histórie prispeli výnimočným spôsobom nezávislému spravodajstvu a obrane ľudských práv za cenu vysokého osobného rizika, pričom čelili vyhrážkam, žalobám i priamemu násiliu.

Zároveň varoval pred zákonom o zahraničných agentoch, ktorý má „mimoriadne odrádzajúci účinok na slobodné uplatňovanie občianskych a politických práv“ a slúži na potláčanie slobody prejavu.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.