Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vojna v Čiernom mori masovo zabíja desaťtisíce delfínov

Pokračujúce nepriateľské akcie v Čiernom mori zabíjajú „stokrát viac“ delfínov než predvojnový rybolov či pytliactvo. Pre televíziu Al Jazeera to povedal Ivan Rusev, vedúci výskumník z národného parku Tuzly Lagoons na južnej Ukrajine.

Kým v roku 2022 zahynulo v dôsledku vojny približne 50 tisíc jedincov, do roku 2026 presiahol celkový počet uhynutých kytovcov 120 tisíc, čo predstavuje štvrtinu ich čiernomorskej populácie. Mnoho mŕtvych tiel vyplavených na breh nenesie stopy rybárskych sietí, ale známky vyhladovania.

Hlavnou príčinou masového hynutia sú explózie, odpaľovanie rakiet a predovšetkým vojenské systémy ponoriek a vojnových lodí. Tieto zvuky zvieratá mätú a ohlušujú ich kľúčový zmysel – echolokáciu.

„Ak delfín nemôže loviť ryby, rýchlo schudne,“ vysvetlil Rusev. Vyčerpaným kytovcom zlyháva imunita a podliehajú infekciám dýchacích ciest spôsobeným morbillivírusom.

Situáciu dramaticky zhoršuje znečistenie z desiatok potopených a poškodených plavidiel, ropné škvrny, ako aj zničenie Kachovskej priehrady v roku 2023, ktoré do mora vyplavilo ťažké kovy, hnojivá a oleje. Toxické látky zasahujú celý potravinový reťazec až po delfíny ako vrcholové predátory.

Explózie a drony navyše vyháňajú migrujúce vtáky a liahnuce sa plameniaky z rezervácií. Kým suchozemské cicavce a hmyz sa v regióne zotavia rýchlo, návrat morských cicavcov bude zdĺhavý. „Odhadujeme, že obnovenie populácie veľrýb, aby sa morský ekosystém stal viac-menej normálnym, by trvalo 30 až 50 rokov,“ uzavrel Rusev.

(max)

Minúta  |  

Babiš pripúšťa úpravy koncesionárskych poplatkov

Česká vláda pripravuje upravený návrh financovania verejnoprávnych médií, na základe ktorého by financie na ich prevádzku nepochádzali priamo zo štátneho rozpočtu, ako predpokladal pôvodný zámer. V sobotňajšej diskusnej relácii televízie Nova to oznámil český premiér Andrej Babiš.

„Budeme navrhovať dobrovoľnosť poplatkov. Kto chce, nech platí, kto nechce, platiť nebude. My tam samozrejme budeme garantovať určitú čiastku,“ konkretizoval s tým, že ministerstvo financií chystá alternatívny model a podrobnosti prerokuje v pondelok koaličná rada.

Premiér tiež deklaroval, že koalícia nebude v Poslaneckej snemovni mariť rozpravu. Snemovňa sa má novelou zaoberať v januári. Koalícia pritom 23. októbra nečakane predradila bod o financovaní Českej televízie a Českého rozhlasu na úvod schôdze a na návrh šéfa snemovne Tomia Okamuru sa hlasovalo v sobotu nadránom o 4.36 h.

Udalosti sprevádzali nočné protesty, pričom pokus demonštrantov vniknúť do budovy zastavila polícia. Babiš incident prirovnal k útoku na americký Kapitol z roku 2021.

Zámer aj spôsob schvaľovania ostro kritizuje opozícia, ktorá varuje pred likvidáciou médií, ich zoštátnením a stratou nezávislosti. Vládny tábor však námietky odmieta a tvrdí, že úprava financovania nepredstavuje útok na demokraciu.

(tasr, novinky.cz, čt24, max)

Minúta  |  

Parkovať načierno vo Viedni sa neoplatí, mesto zvýši poplatky

Vodiči, ktorí v rakúskej metropole parkujú bez príslušného povolenia, musia od 1. novembra počítať s výrazným nárastom finančných nákladov. Mesto zvyšuje základný poplatok za odtiahnutie motorového vozidla o 18 percent, v dôsledku čoho sadzba poskočí zo súčasných 301 na 355 eur.

Zdražovanie sa dotkne aj poplatkov za držanie odtiahnutého automobilu na centrálnom záchytnom parkovisku v mestskej štvrti Simmering. Denná sadzba za parkovanie stúpne rovnako o 18 percent, teda z doterajších jedenásť na trinásť eur.

Viedenská samospráva odôvodňuje cenovú úpravu nárastom prevádzkových výdavkov. „Inflácia – konkrétne vyššie náklady na prepravu, personál a materiál – ovplyvnila aj sadzby účtované odťahovou službou,“ uviedol v piatok magistrát.

Zvýšili sa najmä náklady štyroch zazmluvnených súkromných dopravných spoločností, ktoré pre mesto zabezpečujú odťahy.

Mesto predtým zvyšovalo poplatky v decembri 2023, keď cena stúpla z 264 na 301 eur. Podľa údajov Rakúskej hospodárskej komory vzrástli celkové náklady na dopravu v krajine od začiatku roka 2023 približne o 23 percent.

Viedenské odťahové služby ročne v priemere evidujú okolo 25 tisíc výjazdov.

(tasr, apa, max)

Minúta  |  

Biely dom sa chystá vyhostiť Afgancov, ktorí pomáhali armáde

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pripravuje prvý utajovaný deportačný charterový let, ktorým plánuje vyhostiť desiatky afganských imigrantov a žiadateľov o azyl do Pakistanu. Let by sa mohol uskutočniť 2. novembra.

Medzi zadržanými sa nachádzajú aj príbuzní Afgancov, ktorí počas dvadsaťročnej vojny spolupracovali s ozbrojenými silami USA. Ľudskoprávni aktivisti varujú, že z Pakistanu, ktorý od roku 2023 nútene vracia státisíce utečencov, hrozí deportovaným okamžitý presun do Afganistanu ovládaného Talibanom, kde im hrozí uväznenie či smrť.

Shawn VanDiver z organizácie AfghanEvac pre NBC News priblížil, že do záchytného centra v Louisiane presunuli najmenej 80 Afgancov z celej krajiny. „Nemusíte byť až taký múdry, aby ste zistili, že ich posielajú do Pakistanu, aby Pakistan dokončil prácu,“ zhodnotil.

Podľa neho bude Taliban vnímať každého navrátilca z USA ako podozrivého. Nemenovaný vysoký predstaviteľ administratívy však potvrdil pragmatický postoj Bieleho domu: „Postoj administratívy je, že títo jednotlivci nemajú v našej krajine žiadny status, preto nám je v skutočnosti jedno, čo sa s nimi stane.“

Deportácie sú súčasťou širšieho zásahu proti prisťahovalectvu, v rámci ktorého USA posielajú migrantov aj do tretích krajín, čo v decembri posúdi aj najvyšší súd. Kritici upozorňujú, že porušenie záväzkov voči spojencom ohrozí národnú bezpečnosť.

(max)

Minúta  |  

Tusk o násilí na ústavnom súde: Náprava škôd je aj bolestivá

Poľský prezident Karol Nawrocki v sobotu ostro obvinil premiéra Donalda Tuska zo zinscenovania násilného prevzatia moci na ústavnom súde po tom, čo predsedu tejto inštitúcie Bogdana Święczkowskieho suspendovali.

Opatrenie v piatok večer oznámila najdlhšie slúžiaca sudkyňa Anna Korwin-Piotrowská, ktorá dočasne prevzala vedenie súdu.

Tento krok vystupňoval mocenský spor o kontrolu nad justíciou medzi národno-konzervatívnou hlavou štátu a Tuskovou proeurópskou koalíciou.

Prezident po prerušení zahraničnej cesty do Afriky zamieril priamo k budove súdu, pred ktorou zasahovala poriadková polícia a kde stovky demonštrantov žiadali návrat Święczkowského.

Nawrocki vo vyhlásení, ktoré na mieste prečítal jeho asistent, uviedol: „V Poľskej republike došlo k narušeniu verejného poriadku a násilnému prevzatiu ústavného orgánu.“

Hlava štátu zároveň vyzvala na urgentné politické konzultácie. Tusk oponoval, že vláda napráva škody napáchané predchádzajúcou vládou strany Právo a spravodlivosť a vracia do krajiny princípy právneho štátu.

„Tento proces je náročný, miestami až bolestivý a vyžaduje si rozhodné konanie. Iná cesta neexistuje,“ prízvukoval poľský premiér.

Koreňom sporu je dlhodobá paralýza súdu trvajúca od roku 2015, keď nominanti strany Právo a spravodlivosť ovládli inštitúciu v procesoch kritizovaných doma aj v EÚ.

Nawrocki od vlaňajšieho nástupu do funkcie snahy vládnej koalície maril. Odmietol prijať prísahu troch parlamentom navrhnutých sudcov, zatiaľ čo Święczkowski zablokoval výkon funkcie novozvoleným sudcom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únia pripravuje plošný zákaz sietí deťom, štátom úpravy stopla

Európska komisia vyzvala členské štáty, aby pozastavili prijímanie akýchkoľvek vnútroštátnych zákonov obmedzujúcich prístup maloletých k sociálnym sieťam. Brusel sa usiluje o zavedenie jednotných celoeurópskych pravidiel, a preto pristúpil k zmrazeniu individuálnych iniciatív.

„Komisia sa rozhodla odložiť o dvanásť mesiacov všetky návrhy vnútroštátnych zákonov, ktoré sa prekrývajú s budúcimi harmonizovanými pravidlami,“ spresnil hovorca Komisie Thomas Regnier s tým, že „európsky problém si vyžaduje jednotnú európsku odpoveď“.

Prvou krajinou, ktorej Brusel vo štvrtok nariadil ročné pozastavenie legislatívy, sa stalo Rakúsko. Viedeň plánovala zakázať prístup osobám mladším ako 14 rokov, pričom krok eurokomisie vyvolal u rakúskych predstaviteľov ostrú vlnu nevôle. Rakúsky štátny tajomník Alexander Pröll označil postup Bruselu za neprijateľný, keďže blokuje štáty bez predloženia kompletného vlastného riešenia.

Vicekancelár a minister pre médiá Andreas Babler dodal: „Nemám žiadne pochopenie pre odkladanie zákazu sociálnych médií v Rakúsku zo strany Európskej komisie.“ Zdôraznil, že Rakúsko posunie národný legislatívny proces vpred tak, aby zákaz vstúpil do platnosti okamžite po vypršaní únijnej prestávky.

Kým Dánsko a Grécko odmietali čakať a presadzovali vlastné riešenia – pričom Atény si svoj schválený zákon pre deti do 15 rokov pravdepodobne udržia vďaka skoršiemu predloženiu –, Brusel trvá na rokovaniach o pripravovanom nariadení EÚ o deťoch.

Návrh počíta so zákazom na sociálne siete pre deti do 13 rokov, výrazným obmedzením pre mladistvých do 15 rokov a s povinnou bezpečnostnou koncepciou pre videohry a spoločníkov s umelou inteligenciou.

(politico, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.