Môj prvý rok na Ukrajine, kam som prišiel v októbri 2014, som sa snažil učiť jazyk, obrad, kultúru, zvyky. Všetko pre mňa bolo nové a iné. Pripadal som si ako malé dieťa, ktoré sa učí chodiť, rozprávať a spoznávať svet.
Druhý rok som postupne začal „vychádzať z domu“, začal som sa viac zaujímať aj o iné rehole, chodievať na rôzne spoločné stretnutia, slávnosti a cirkevné udalosti, keďže moji spolubratia ma hneď na začiatku upozornili, že mojou úlohou je aj reprezentovať malé spoločenstvo saleziánov gréckokatolíkov na Ukrajine na cirkevných a spoločenských podujatiach. Tak som to zobral vážne a neodmietal nijaké pozvanie.
Prvé veľké podujatie, do ktorého som sa aktívne zapojil, bolo celonárodné stretnutie zasvätených v septembri 2015 v Ľvove. Ono by na tom nebolo nič mimoriadne, ale... Teraz nechcem zachádzať do podrobností a otvárať bolestivé otázky minulosti (ktorých som sa napočúval počas šiestich rokov veľmi veľa), len spomeniem, že to bolo historicky prvé (!) spoločné stretnutie zasvätených gréckokatolíkov a rímskokatolíkov! Nikdy predtým sa niečo také neudialo na národnej úrovni.
Dôvodom stretnutia bol Rok zasväteného života, ktorý vyhlásil pápež František. Niekoľko zasvätených osôb si povedalo, že to využijú a skúsia zorganizovať spoločné stretnutie zasvätených osôb. Podaril sa im malý zázrak. Do Ľvova pricestovalo na niekoľkodňové stretnutie vyše 600 osôb z celej Ukrajiny (dnes je všetkých zasvätených osôb obidvoch obradov na Ukrajine vyše 2 000).
