Minister školstva a jeho štátny tajomník sa mediálne postarali o to, aby vznikol dojem, že funkcionári vysokých škôl – rektori a dekani, v snahe zabrániť reforme, chránia predovšetkým svoje funkcionárske kreslá. Veci sa však majú ináč.

Je po prvé absurdné myslieť si, že na obranu funkcionárskych istôt rektorov a dekanov sa do ulíc vyberú študenti a vedecko-pedagogickí pracovníci vysokých škôl. Podstata veci leží hlbšie. Jedným zo základných výsledkov Novembra 1989 v oblasti vysokého školstva bolo zavedenie akademickej samosprávy a zákonom garantovaná autonómia (ochrana nezávislosti) akademickej pôdy. Tieto garancie sa minister školstva Gröhling a jeho úradnícko-podnikateľská kamarila rozhodli atakovať a oslabiť.

Primárne určite nejde o to, kto volí kandidáta na rektora univerzity, ale o to, že zásahom do právomocí orgánov akademickej samosprávy – akademických senátov, dekanov a rektorov, sa na jednej strane tieto právomoci redukujú a, na strane druhej, sa posilňujú kompetencie politických nominantov ministra školstva, ktorí sú a budú členmi správnych rád verejných vysokých škôl. Práve oni a práve tieto správne rady majú prevziať podstatnú časť doterajších právomocí samosprávy, a to predovšetkým v oblasti ekonomickej: schvaľovanie rozpočtu vysokej školy, schvaľovanie spôsobu delenia rozpočtových prostriedkov na jednotlivé súčasti vysokej školy (fakulty, výskumné pracoviská, ústavy a centrálnu administratívu), predaj majetku vysokej školy a vôbec nakladanie s ním.

Oproti doterajšiemu stavu, keď o týchto veciach rozhodovali kolektívne samosprávne orgány zložené zo zástupcov študentov a zamestnancov a reprezentujúce jednotlivé fakulty, sa ekonomická moc koncentruje do rúk úzkej skupiny ľudí – členov správnej rady a rektora univerzity (ktorého by mala tá správna rada voliť). Takže toto je jadro problému, o ktorom sa však na strane ministerských vykladačov zámeru zákona mlčí a demagogicky sa problém zužuje na voľby rektora.

Študenti a akademici zajtra nejdú brániť zakonzervovaný stav údajne „zatuchnutých prostredí našich univerzít“, ale jeden z výdobytkov Novembra 1989 – akademickú samosprávu a autonómiu akademickej pôdy. Idú toto všetko brániť pred vpádom politických nominantov údajne liberálneho ministra školstva.

Protest sa koná o 13. hodine na Šafárikovom námestí v Bratislave.