Reakcie na lockdown: Poslancom Kresťanskej únie prekáža obmedzenie cirkví, nesúhlas sa objavuje aj medzi kňazmi

Vláda Eduarda Hegera dnes rozhodla o zavedení dvojtýždňového zákazu vychádzania s výnimkami a 90-dňového núdzového stavu. Lockdown nie je úplný, školy zostávajú otvorené, do práce možno chodiť v OTP režime, zavádza sa ale zákaz vychádzania s výnimkou nočných hodín od 1. do 5. hodiny v noci. Tvrdé opatrenia sa týkajú aj cirkví. Zatiaľ čo školy zostanú otvorené, bohoslužby budú čeliť tvrdej regulácii. Zakazuje sa verejné slúženie bohoslužieb, možné je len individuálna pastorácia.

V praxi to teda bude znamenať, že veriaci budú môcť ísť len na spoveď, prípadne na individuálne prijímanie. V čase od 5 do 20. hodiny bude povolená cesta na pohreb blízkej osoby, uzavretie manželstva, krst a cesta späť.  Plus cestu za účelom individuálnej návštevy kostola. Všetko ostatné sa presunie na internet a online vysielanie.

Na situáciu reagujú na sociálnych sieťach niektorí kňazi aj politici.

„Rozumieme vážnosti situácie, ale toto rozhodnutie vlády je jedno z najreštriktívnejších v Európe. V susednom Rakúsku, kde je rovnako schválený lockdown, je možné konať bohoslužby aspoň v obmedzenej miere a takto sme to navrhovali aj členom vlády. Mrzí nás, že naše pripomienky neboli akceptované,“ povedal v reakcii po dnešnom rozhodnutí vlády poslanec Richard Vašečka z Kresťanskej únie a klubu OĽaNO.

Pripomeňme, že v hre bolo aj zatvorenie škôl, navrhovalo to konzílium odborníkov, ale potom ako minister školstva Gröhling pohrozil demisiou, školy zostávajú otvorené. Argumentom bolo aj to, že v školách nedochádza k nadmernému riziku ochorenia, školy zároveň dokážu promptne reagovať na výskyt pozitívneho žiaka v triede.

Minister Gröhling dnes napísal:

Niečo podobné, ako upozornil Vašečka, sa týka aj cirkví a chrámov, kde existuje vysoká miera ohľaduplnosti aj kontrola účasti na bohoslužbách. Niektoré cirkvi majú tak nízku účasť v chrámoch, že automaticky spĺňajú aj obmedzenia s počtom osôb na plochu. Otázkou je, či sa mal na rokovaní vlády kto cirkví zastať v miere, ako to urobil minister školstva Gröhling.

Richard Vašečka: „Cirkvi rok a pol vyzývali k dodržiavaniu opatrení, vyzývali k očkovaniu a k zodpovednosti. Robia všetko preto, aby sa nielen v chrámoch, ale aj v celej spoločnosti minimalizoval prenos vírusu. Stále vzorne spolupracovali a vždy vyšli v ústrety prosbám zo strany štátu. Neochotu vlády garantovať uplatnenie náboženskej slobody v primeranej miere považujem za neférovú a nespravodlivú,“ povedal poslanec.

Rovnaké stanovisko vyjadrila aj poslankyňa Anna Záborská, pre Štandard povedala: „Slovensko čelí kritickej situácii. Zásadné opatrenia pre zastavenie tejto vlny pandémie sú nevyhnutné. Opatrenia však musia byť rozumné a primerané. Faktické zatvorenie chrámov takým rozhodnutím nie je. Štúdie potvrdzujú, že chrámy nie sú miestom prenosu nákazy, a preto súčasné rozhodnutie vlády nemôžeme podporiť. Vieme akceptovať účinné opatrenia na nevyhnutne krátku dobu, ale v žiadnom prípade nedovolíme, aby sa opakovala situácia, keď kostoly zostali zatvorené neobmedzenú dobu. Núdzový stav nakoniec musí potvrdiť parlament, starostlivo budeme zvažovať naše hlasovanie.“

Na sociálnych sieťach sa šíri aj nespokojnosť medzi kňazmi. Niekoľkým kňazom, ktorí sa pod zaručením anonymity ozvali Štandardu, prekáža zvolený prístup vlády. Považujú ho za neprimeraný, jeden nemenovaný kňaz z nitrianskej diecézy to považuje za porušovanie náboženskej slobody. Ozvali sa aj návrhy, aby chrámy ostali nasvietené načerveno, čo je odkaz na takzvanú Červenú stredu, ktorá pripadá práve na dnes, veriaci si pripomínajú prenasledovanie a diskrimináciu kresťanov po celom svete.

Ako prvý vzniesol protest medzi kňazmi profesor Ján Duda zo Spišskej diecézy.