Čo príde po lockdowne? Alebo ako treba myslieť aj na mäkkú silu

Ak chceme naozaj cielene pomáhať ľuďom, treba si ujasniť komu a prečo. Namiesto hystérie z vysokých čísel infikovaných by sa mal štát adresne zamerať na zraniteľné skupiny osôb, ktoré pomoc skutočne potrebujú.

Kde nás najviac tlačí topánka?

Trochu štatistiky na úvod. Jedným z dôležitých indikátorov, okrem počtov ľudí v nemocniciach (podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského už prekročil kritickú hranicu) či na umelej pľúcnej ventilácii, je počet zomretých na následky infekcie COVID-19, ako aj s touto diagnózou.

Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že od začiatku pandémie na jar minulého roka do konca septembra 2021 zomrelo na Slovensku na covid (alebo s ním) takmer 15,4-tisíc ľudí. Z predbežne publikovaných dát k nim ešte možno priradiť približne štyristo obetí za október, novembrové čísla budú výrazne vyššie.

Dôležité je vedieť, aká je štruktúra zomretých na ochorenie COVID-19.

Viac ako štyri pätiny z nich malo vek vyšší ako 65 rokov. Na druhej strane vykonané PCR testy počas tretej vlny pandémie (Štandard rátal obdobie od 1. septembra do 23. novembra) odhaľujú, že ľudia nad 65 rokov tvorili len vyše desatiny zo všetkých infikovaných.

Len pre poriadok, infikované deti, teda najmä žiaci základných a stredných škôl od 5 do 19 rokov, predstavovali v tretej vlne 26 percent všetkých pozitívne testovaných, pričom ich podiel na covidových úmrtiach za celé obdobie je 0,05 percenta. Deti a mladí ľudia navyše mávajú oveľa častejšie ako staršia populácia bezpríznakový alebo len mierny priebeh tejto choroby.

Ešte možno spomenúť dospelú populáciu od 20 do 54 rokov, z ktorých mnohí sú rodičmi spomínaných školopovinných detí. Táto skupina tvorila takmer 52 percent zo zistených infikovaných, ale na druhej strane sa na všetkých úmrtiach na koronavírus podieľala necelými šiestimi percentami (takmer polovica z nich však pripadala na ľudí od 50 do 54 rokov).

Takže ešte raz to podstatné. Zo všetkých úmrtí na COVID-19 predstavujú seniori nad 65 rokov 80 percent všetkých zomretých, ale na počte pozitívne testovaných PCR testami v tretej vlne len 10 percent. Tu nás najviac tlačí topánka.

Nie nadarmo hovoril Igor Matovič počas prvej vlny pandémie ešte v úlohe premiéra, že si máme chrániť našich starkých. Iste, uvedomujem si, že seniori majú aj ďalšie pridružené rizikové ochorenia, akými sú nadváha a obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak či znížená imunita. A pravdepodobnosť toho, že zomrú je aj bez pandémie podstatne vyššia ako pri mladších ročníkoch. Ale urobilo sa pre nich skutočne dosť?

Čo funguje

V prevencii sme urobili dosť, všetko záleží od toho, ako ľudia v reálnom živote tieto odporúčania a nariadenia (napríklad pravidlo rúško – odstup – ruky) dodržiavajú. Uvedomelí jedinci si navyše rôznymi ďalšími spôsobmi systematicky posilňujú imunitu.

Vakcinácia je dostupná pre každého, kto sa chce nechať zaočkovať. Ak je dostatočný počet záujemcov, zdravotníci dokonca chodia za ľuďmi priamo aj do menších obcí.

Postupne sa zlepšuje aj nemocničná starostlivosť o hospitalizovaných ľudí. Lekári v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach sa už dnes snažia o včasnú liečbu napríklad aj tým, že pacientom podávajú monoklonálne látky. Vláda tento týždeň rozhodla o nákupe ďalších 35-tisíc balení antivirotika s účinnou látkou molnupiravir, ktorý sa používa na liečbu ochorenia COVID-19.

A čo, naopak, nie

Systémovú výzvu pre kompetentných vidím, a nielen ja, v cielenej starostlivosti o ľudí, ktorým príde esemeska s pozitívnym výsledkom PCR testu a ako samoliečitelia ostávajú v domácej karanténe. Mnohí z nich sú navyše neustálou negatívnou masážou médií vystrašení až na smrť. Problém nenastáva u infikovaných s bezpríznakovým alebo s miernym priebehom ochorenia.

Tí, ktorí majú stredný priebeh covidu, sa však ocitajú vo veľkom vákuu a pri zhoršení stavu, najmä pri výrazných dýchacích problémoch, sa v podstate nemajú na koho obrátiť o radu či pomoc. Priznajme si, že spolupráca s praktickými lekármi, česť výnimkám, nie je taká, aká by mala byť. A tak im neostáva nič iné, ako vytočiť číslo rýchlej zdravotníckej pomoci. Bohužiaľ, ako napokon konštatujú aj lekári v nemocniciach, často po telefóne siahnu až príliš neskoro.

Kvalitnejší manažment liečby koronavírusu už od jeho prvých príznakov, zameraný najmä na najohrozenejších seniorov, by znamenal podstatný krok k odľahčeniu zdravotníckych zariadení. A podľa môjho názoru by viedol aj k zníženiu úmrtnosti na toto ochorenie. V tomto štát zatiaľ naozaj zlyháva.

Možnosti sú dve. Postaviť tento systém na praktických lekároch, ktorí najlepšie poznajú zdravotný stav svojich pacientov. Takáto služba by však, prirodzene, nemohla byť 24-hodinová a praktici nemajú na starosti len covidových pacientov. Navyše by im výrazne pribudla práca, za čo by si zaslúžili aj dostatočnú finančnú injekciu.

Ak mi niekto bude tvrdiť, že na to v rozpočte nemáme prostriedky, nech si spomenie na najväčšiu hlúposť tohto roka, ktorou bola takzvaná očkovacia lotéria za 26 miliónov eur. Azda jediný, kto s ňou bol spokojný, je okrem výhercov minister financií Matovič, ktorý si ňou asi len potreboval pomastiť svoje ego.

Reálnejšiu možnosť vidím vo vytvorení 24-hodinového call centra, z ktorého by tým najrizikovejším pacientom (najmä seniorom a ľuďom s pridruženými komorbiditami) vyškolený lekár raz-dvakrát denne zavolal, skonzultoval by s nimi zdravotný stav, poradil im protokol liečby a v prípade zhoršovania stavu by im vedel sprostredkovať potrebné lieky. Ak by zlý stav pretrvával, navrhoval a zabezpečoval by hospitalizáciu pacientov. Samozrejme, na takúto linku by sa mohli obracať aj ľudia s ťažším priebehom covidu, ktorí nepatria do spomínaných skupín.

Životy sa nezachraňujú len tvrdými opareniami, niekedy treba využiť aj takzvanú mäkkú silu.