Zomrel Miroslav Zikmund. Spisovateľ a cestovateľ, ktorý po sovietskej okupácii nesmel do sveta

„Dňa 1. decembra 2021 odišiel na poslednú cestu legendárny český cestovateľ, spisovateľ, fotograf a filmár inžinier Miroslav Zikmund,“ uviedlo Múzeum juhovýchodnej Moravy v Zlíne. V sídle budovy bude umiestnená kondolenčná kniha.

Zikmund žil v Zlíne, posledné roky trávil v súkromí so životnou partnerkou Máriou Macalíkovou. „V posledných dňoch bol vzhľadom na svoj vek hospitalizovaný v Prahe. Posledná rozlúčka však bude v Zlíne. Bude súkromná, ako si prial,“ povedala Jana Macalíková, dcéra Zikmundovej životnej partnerky.

Prvou bola cesta na Podkarpatskú Rus

Miroslav Zikmund sa narodil 14. februára 1919 v Plzni. Za jeho prvé dlhšie cestovateľské dobrodružstvo možno považovať jeho cestu na Podkarpatskú Rus, ktorú podnikol vo svojich šestnástich rokoch. Narodil sa do rodiny strojvodcu Antonína Zikmunda a jeho manželky Magdaleny, rodenej Voráčkovej, v dome č. 31 na Úslavskej ulici v Plzni, kde žili do roku 1927.

Zikmund s Hanzelkom spoločne natočili množstvo krátkych filmov aj celovečerných snímok, napísali viac ako dvetisíc novinových a rozhlasových reportáží, tiež cestopisy, ktoré vyšli v mnohých jazykoch. Český rozhlas, ktorý v stredu na úmrtie cestovateľa upozornil, odvysielal z ciest Hanzelku a Zikmunda v minulosti viac ako 700 reportáží.

Uvažovali o emigrácii

O komunistickom puči v Československu vo februári 1948 sa dozvedeli v Belgickom Kongu, kde miestna tlač venovala udalosti v strednej Európe len malú pozornosť. V líbyjskej Syrte mala po sabotáži ich tatrovka haváriu, v Egypte prenocovali na vrchole Cheopsovej pyramídy, v Tanganike vystúpili na vrchol Kilimandžára, v konžskom pralese sa stretli s Pygmejmi, z Kapského Mesta sa preplavili loďou do Buenos Aires, v Riu sa Zikmund skoro utopil pri kúpaní v mori, v Ekvádore, kde uvažovali o emigrácii z Československa, sa stretli s lovcami lebiek z kmeňa Šuárov.

„Za svoje pevné morálne postoje a odsúdenie okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy boli na 20 rokov úplne vylúčení z verejného života, znemožnili im cestovať aj publikovať. Od roku 1990 už Miroslav Zikmund vzhľadom na chorobu Jiřího Hanzelku cestoval sám,“ uviedla zástupkyňa múzea a kurátorka archívu H+Z Magdalena Preiningerová.

Archív venovali múzeu

Cestovatelia v roku 1995 venovali vďaka etnografovi Karlovi Pavlištíkovi celý svoj archív zlínskemu múzeu, ktoré spoločne s Klubom H+Z uchováva, spracováva, sprístupňuje a rozvíja ich odkaz. „Miroslav Zikmund bol aj spoluautorom stálej múzejnej cestovateľskej expozície, čestným predsedom Klubu H+Z, nadačného fondu Zikmundova vila a ochotným poradcom a spolupracovníkom pri spracovávaní materiálov z ich archívu,“ uviedla Preiningerová.

„Jeho múdrosť, nadhľad, precíznosť a dokonalá pamäť, rovnako ako láskavosť, ústretovosť a optimizmus budú chýbať nielen jeho najbližším, pracovníkom múzea a členom Klubu H+Z, ale všetkým, ktorí mali možnosť sa s ním počas jeho dlhej životnej cesty stretnúť. Česť jeho pamiatke,“ dodala Preiningerová.

Na konci júna 2021 patril medzi 13 najstarších mužov Českej republiky.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.