Deťom by zniesla aj modré z neba, no realita je krutejšia. „Som nesmierne vďačná staršej susede zdola, že my pravidelne donesie rohlíky a 2 litre mlieka pre dcérky, nezapisuje si to ako môj dlh, vždy len podotkne, Veronka, dcérky nesmú byť hladné. Áno, som momentálne v štádiu, že tie rožky s mliekom majú pre mňa cenu zlata.“
Šesťročná prváčka Rebeka je živé striebro. Rapoce odušu, nádherne sa usmieva a „dospelácky“ priznáva, že písanie ju v škole príliš nebaví. A smutnejšie dodá, že najhoršie je, že už nemôže chodiť do poobedňajšieho školského klubu. Prečo? „No, lebo maminka nemá peniažky.“ Mama Veronika sa otočí chrbtom a spustí potok sĺz. „Vieš, najhoršie sú momenty ako tento, keď si uvedomujem až do kosti, že to jednoducho už nedávam. Nech robím, čo robím, tridsať eur na klub nenájdem. Od septembra som tušila, že to raz príde. Učiteľkám som hovorila, že to zaplatím. Mali so mnou trpezlivosť tri mesiace, ale od decembra už Rebečka do klubu nesmie. Ak vyplatím trojmesačný dlh, potom môže. Veľmi slušne mi to oznámili, jednoducho už to nemôžu tolerovať, druhé deti platia, bolo by nefér, aby jedno malo výnimku. Chápem, všetko chápem. Len vysvetliť nadšenej prváčke, že zajtra sa už s deťmi hrať nebude, že po ňu hneď po obede prídem, to bolo šialené. Obrovský plač a nie jedenkrát.“
Rebeka začuje debatu o klube a okamžite pribehne, rozžiaria sa jej očká, keď sa jej pýtam, čo všetko poobede v škole robili, aké hry hrali. „Bolo to tam perfektné,“ smutne podotkne.
Veronika má tridsať a na prostú otázku, či je šťastná, dlho mlčí. Deti by nedala za nič na svete, ale dostala sa do situácie, že sa neteší na ďalšie ráno. „Prebúdzam sa smutná, de facto chudobná ako kostolná myš a zatiaľ svetlo na konci tunela nevidím.“ S ešte stále manželom má dve dcérky, prváčku Rebeku a čoskoro dvojročnú Elisabeth. Žijú v dvojizbovom prenájme v hlavnom meste, na majiteľku bytu mama Veronika nedá dopustiť. „Jasné, že mám dlh aj u nej, zatiaľ mi to toleruje, ale tiež je otázne dokedy. Ak nezaplatím najbližšie nájomné za tento mesiac, opäť sa vyšplhám na tisíceurovú dlžobu, to nesmiem pripustiť. O pár dní mi prídu peniaze a do centu hneď všetko dám na bývanie.“
