Ak sa nájdu peniaze na očkovaciu lotériu, ako to, že sa nenájdu pre rodiny v ťažkej sociálnej situácii?

Kedy sa začal odvíjať váš príbeh s komunitou DePaul?

Do nocľahárne Depaul som prišla pred štrnástimi rokmi, bol to jeden z najsilnejších momentov v mojom živote. Prišla som do Bratislavy z malej dedinky v údolí, kde som sa s problematikou bezdomovectva nikdy nestretla. Viete, ako je to na dedinách, máte tam pevné rodinné väzby, každý sa pozná s každým a ak sa niekto ocitne v núdzi, väčšinou ho komunita podrží, aby sa nedostal na perifériu spoločnosti. Iné je to vo veľkom meste a iné to bolo aj v prípade môjho stretnutia s ľuďmi bez domova.

Aký bol váš prvý kontakt s ľuďmi bez domova?

Raz počas zimy som sa ocitla v nocľahárni, mohla by som povedať, že nejakou náhodou, ale náhody pre mňa neexistujú, preto som si istá, že to jednoducho bola moja cesta. Keď som sa večer ocitla v tej veľkej starej hale bývalého skladu a okolo mňa prechádzali ľudia bez domova, veľmi sa ma to dotklo. Pretože to neboli iba ľudia z ulice, ale ľudia bez zmyslu života, v očiach mali smútok, trpkosť, sklamanie, boli uzimení, hladní a jednoducho nešťastní.