Dohovor totiž predstavuje hrozbu pre takzvaný rwandský plán, na základe ktorého môže Británia legálne deportovať migrantov do Rwandy ako „bezpečnej tretej krajiny“. V dôsledku presadenia tohto plánu sa Londýn dostal do konfliktu s Írskom.
Konzervatívni voliči podľa Bravermanovej „štrajkujú“ na protest voči Sunakovej politike, čo má byť dôvodom slabej volebnej účasti na pravej strane politického spektra.
Podľa nej voliči Sunaka vyzývajú, aby sa viac priklonil k pravici väčším znížením daní a obmedzením legálnej migrácie.
„Som zúfalá z týchto hrozných výsledkov,“ povedala na adresu volieb. „Tieto výsledky sa nedajú zmanipulovať, nedá sa zakryť skutočnosť, že to boli strašné volebné výsledky pre konzervatívcov a naznačujú, že smerujeme k labouristickej vláde – a to ma napĺňa hrôzou,“ uviedla pre televíziu.
Dlhodobá kritička
Bravermanová sa po svojom odvolaní v novembri 2023 stala pomerne otvorenou kritičkou toho, čo vníma ako slabosť Konzervatívnej strany. V polovici apríla napríklad vláde odporučila, aby si „nechali narásť chrbtovú kosť“ a neboli „zmätení zbabelci“, keď kabinet odmietol zaradiť iránske Revolučné gardy na zoznam teroristických organizácií.
Rovnako kritizovala prístup k migračnej politike a tesne pred odvolaním kritizovala londýnsku políciu za nedostatočnú ochranu židovského obyvateľstva pred násilnosťami na propalestínskych protestoch. Tiež si zobrala na mušku problematiku väznenia biologických mužov v ženských väzniciach.
Vyhliadky toryovcov
Viacerí politickí komentátori pre denník Guardian či magazín Economist považujú lokálne voľby vo Veľkej Británii za „lakmusový papierik“ pred všeobecnými voľbami, ktoré sa majú konať najneskôr v januári 2025. Sunak podľa jeho straníckych kolegov dúfa, že posúvaním termínu volieb sa snaží získať čas, kým mu opäť začnú rásť volebné preferencie.
Na druhej strane sa labouristom podarilo získať takmer 1 200 kresiel, otočili dokonca aj regióne West Midlands, donedávna bašte toryovcov. Ľavičiar Richard Parker porazil dlhoročného starostu jednotného obvodu miest okolo Birminghamu Andyho Streeta o niečo vyše 1 500 hlasov. Po ohlásení víťazstva vyzval vládu, aby čo najskôr vypísala voľby.
Vo West Midlands získala vyše 30-tisíc hlasov aj pravicová strana Reform UK. Práve účasť kandidátky Elaine Williamsovej pomohla oslabiť podporu Streeta, hodnotí denník Telegraph. Labouristov však rovnako oslabil propalestínsky kandidát Zelených.
V Anglicku a Walese bolo cez víkend až 28 miliónov občanov oprávnených voliť. Ide o vysoké číslo, čo je dôvodom, prečo Labouristická strana vnímala 5. máj ako skúšobnú jazdu pred parlamentnými voľbami.
„Testujú svoje argumenty, sústreďujú svoje výdavky a pozornosť na miestne bojiská, kde musia zvíťaziť, aby zvíťazili vo všeobecných voľbách,“ uvádza analýza Sky News. Podľa prieskumu tej istej televíznej stanice by práve v nich mohli konzervatívci získať len 98 kresiel v dolnej komore (House of Commons).
Zatiaľ čo v súčasnosti majú konzervatívci oproti labouristom navrch v pomere 334 : 203, po najbližších voľbách tento prieskum odhaduje, že ľavica získa až 468 kresiel v 650-člennej Dolnej snemovni.
Nemenovaný konzervatívny exminister ešte v marci anonymne pre denník Guardian povedal, že jeho strana má „nulovú“ šancu vyhrať nasledujúce voľby. Členovia strany podľa neho vnímajú ešte väčší pokles preferencií, než je zachytený v oficiálnych prieskumoch.
Do popredia sa tak na pravej strane politického spektra zjavne dostáva strana Reform UK, následníčka Strany nezávislosti (UKIP) Nigela Faragea. K nej sa pred takmer dvoma mesiacmi pridal politický prominent Lee Anderson, ktorý opustil rady toryovcov.
Tento bývalý podpredseda Konzervatívnej strany v minulosti obvinil londýnskeho starostu Sadiqa Khana, že odovzdal hlavné mesto „svojim islamistickým kamarátom“. Predseda strany Richard Tice ho pritom považuje za významnú posilu strany, ktorá v prieskume YouGov 1. marca dosiahla 14-percentnú podporu.
Podľa posledného prieskumu tejto agentúry v spolupráci s denníkom Times má Reform UK 15-percentnú podporu opýtaných, Konzervatívna strana zaznamenala 18 percentuálnych bodov. Labouristi sa oproti predošlému prieskumu oslabili o jeden percentuálny bod, volilo by ich 44 percent respondentov.
