Preskočiť na obsah
PolitikaUSA

Lockdowny na začiatku pandémie znížili úmrtnosť iba o 0,2 percenta, tvrdí štúdia

AKTUALIZOVANÉ Lockdowny v prvopočiatkoch pandémie stlačili mieru úmrtnosti na covid v západnom svete iba o zanedbateľné desatiny percenta. Vyplýva to zo štúdie Univerzity Johna Hopkinsa z USA. Hoci rozsiahla metaanalýza ešte neprešla recenzným konaním a kritici zdôrazňujú zaujatosť autorov, faktom je, že podobné dáta už prišli napríklad aj z Akadémie vied ČR či Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove.

Ilustračný obrázok Foto: TASR/AP

Ilustračný obrázok Foto: TASR/AP

Publikované: 

Koronavírusové obmedzenia v počiatočných fázach pandémie mali zanedbateľný vplyv na zníženie počtu úmrtí na COVID-19. Vyplýva to z metaanalýzy americkej Univerzity Johna Hopkinsa. Vedci pri jej tvorbe skúmali dáta z kontinentálnej Európy, Veľkej Británie a zo Spojených štátov amerických.

Ekonómovia konkrétne zistili nasledovné: zatvorenie hraníc stlačilo úmrtnosť iba o 0,1 percenta. Lockdowny o 0,2 percenta. Zatvorenie škôl pomohlo v 4,4-percentnej miere. Badateľnejší vplyv ale malo napríklad zatvorenie neesenciálnych podnikov, ktoré počty obetí zrazilo o 10,6 percenta.

"Nenachádzame takmer žiadne dôkazy o tom, že nariadené lockdowny v Európe a Spojených štátoch mali výrazný vplyv na úmrtnosť na COVID-19," napísali vedci.

Odborníci v štúdii analyzujúcej vplyv prvej vlny pandémie na jar 2020 varovali, že blokády si vyžadujú „obrovské ekonomické a sociálne náklady“, pričom dospeli k záveru, že sú „nepodložené a mali by byť ako nástroj pandemickej politiky odmietnuté“.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.