Ako jadrový útok: čo je to SWIFT a mohli by od neho Rusko odstrihnúť?

Americký prezident Joe Biden pohrozil Rusku, že v prípade útoku na Ukrajinu bude čeliť „vážnym ekonomickým dopadom“ v podobe balíku ekonomických sankcií. Veľmi často skloňovaným opatrením je vylúčenie Ruska z medzinárodnej siete SWIFT, čo mnohí považujú za de facto izolovanie Ruska od medzinárodného finančného systému. Ak by sa tak naozaj stalo, išlo by o bezprecedentný krok namierený proti jednej z najdôležitejších svetových ekonomík.

Čo je to SWIFT a prečo je dôležitý?

SWIFT je po právnej stránke belgické družstvo, ktorého podielnikmi sú členské banky z celého sveta. Vznikol v 70. rokoch minulého storočia za účelom zjednodušenia zahraničných platieb a za takmer 50 rokov svojej existencie sa stal hlavným komunikačným nástrojom, ktorým si viac ako 10-tisíc bánk v 200 krajinách medzi sebou vymieňa informácie.

Je dôležité si uvedomiť, že SWIFT nespracováva samotné platby, netečú cezeň žiadne peniaze. Tie sa pohybujú na špeciálnych účtoch, ktoré majú medzi sebou otvorené účastnícke banky. Cez SWIFT „iba“ oznámia, koľko prostriedkov z týchto účtov majú strhnúť alebo na ne pripísať. SWIFT sám o sebe hovorí, že je telekomom pre banky, nezávislým od internetu alebo telefónnej siete, ktorý si zakladá na bezpečnosti, prevádzkuje vlastné datacentrá a dokonca aj vlastné medzikontinentálne podmorské káble.

Pretože SWIFT je belgická spoločnosť, podlieha belgickým a európskym zákonom a reguláciám. Vláda Spojených štátov nemôže priamo nariadiť, aby ruské banky vylúčila zo svojej siete. Čo ale Bidenova administratíva urobiť môže, je pohroziť uvalením sankcií na samotný SWIFT v prípade, že by neprestala poskytovať služby ich ruským klientom.

V prípade, že by Spojené štáty Rusko od SWIFT-u naozaj odstrihli, znamenalo by to, že ruské banky by zo dňa na deň neboli schopné prijímať a posielať platby v cudzích menách. Napríklad Gazprom by nemohol prijať platby za plyn vyvezený do Európy, ruskí importéri by nevedeli zaplatiť za dovozy do Ruska. Ruský rubeľ by sa stal neobchodovateľným na medzinárodných trhoch, čo by pravdepodobne viedlo k poklesu dopytu po ňom, veľkým výpredajom a následne prudkému oslabeniu ruskej meny. A v neposlednom rade by došlo k úniku kapitálu mimo Rusko, pretože jeho vlastníci by sa snažili zachrániť jeho hodnotu a presunúť svoj kapitál do krajín, ktoré sú prepojené so zahraničím.

V minulosti už odstrihli iných, no Rusko má alternatívy

Niektorí analytici tvrdia, že pravdepodobnosť odpojenia Ruska od SWIFT-u je malá. Napríklad Petr Drulák v komentári pre Štandard napísal, že „politizácia SWIFT-u by priniesla jeho koniec“. Avšak SWIFT už raz spolitizovaný bol, a to v roku 2012, keď EÚ vydala nariadenie, ktoré zakázalo SWIFT-u obsluhovať iránske banky. Európa neskôr tieto sankcie zrušila, no americký Kongres uvalil vlastné sankcie voči SWIFT-u, čo nakoniec službu donútilo iránske banky znovu vylúčiť.

V roku 2017 zase belgické úrady donútili SWIFT neposkytovať služby severokórejským bankám. Netreba tiež zabúdať na to, že Európsky parlament už počas krymskej krízy v roku 2014 prijal deklaráciu, v ktorej žiadal rovnaký osud pre Rusko. Použiť SWIFT ako nástroj sankcií teda nie je pre Západ nič bezprecedentné.

V prípade vylúčenia Ruska zo SWIFT-u sa zmieňujú tri alternatívy, ktoré majú SWIFT nahradiť. Prvým je ruský Systém pre prenos finančných správ (SPFS). Ten za vládnej podpory začali vyvíjať v Rusku už po roku 2014, práve v reakcii na vtedajšie úvahy o sankciách. Dnes SPFS spracováva jednu pätinu ruských domácich platieb a jej členom je 400 bánk vrátane ruských pobočiek európskych bankových domov UniCredit, Deutsche Bank a Raiffeisen Bank. Systém má viacero technických obmedzení, napríklad funguje len počas pracovných hodín alebo je schopný prenášať kratšie správy oproti SWIFT-u, no komunikáciu medzi ruskými bankami podľa všetkého dokáže zabezpečiť.

Je však otázne, či by ruský systém dokázal nahradiť SWIFT aj pre zahraničné platby. Vyžadovalo by to jeho adopciu aj mimo hranice Ruska. Skúsenosti z minulosti tomu práve nenasvedčujú. Rusi napríklad vytvorili v reakcii na sankcie z roku 2014 domácu kartovú schému Mir, ktorá konkuruje spoločnostiam VISA a Mastercard. Napriek tomu, že karty Mir tvoria približne štvrtinu ruských platieb kartami, v zahraničí s nimi ich ruskí držitelia, mimo Arménska a Južného Osetska, zaplatia len ťažko.

Preto sa ako druhá alternatíva uvádza systém CIPS. Ide o čínsky platobný systém, ktorý by umožnil ruským bankám vykonávať zahraničné platby v čínskej mene renminbi. No v tej sú denominované len približne 2 percentá svetového obchodu, oproti 40-percentnému podielu amerického dolára, čo by podstatne obmedzilo ruské exportné možnosti. Je vtipné si predstaviť, že by Gazprom inkasoval za plyn od Nemcov čínske renminbi, aj keď teoreticky to možné je.

Ďalšou, exotickou alternatívou je takzvaný Digitálny rubeľ. Ide o digitálnu menu, ktorú vyvíja ruská centrálna banka. Tento projekt SWIFT nenahradzuje, ale vlastne eliminuje nutnosť sa na akýkoľvek „bankový telekom“ spoliehať. Akákoľvek banka (alebo teoreticky firma či jednotlivec) na svete si totiž môže priamo v ruskej centrálnej banke otvoriť účet a platiť digitálnym rubľom. Digitálny rubeľ by však nemal o nič väčšiu hodnotu ako tradičný rubeľ, a je teda znovu otázne, do akej miery by vyriešil ruské problémy so zahraničným obchodom po vylúčení zo SWIFT-u.

Rusko sa dá z finančného systému vylúčiť aj inak

Amerika má aj ďalšie možnosti, ako zabrániť Rusku prístup na svetové trhy. Prezident Biden zatiaľ nikdy nespomenul vylúčenie zo SWIFT-u, ale pohrozil, že ruské „banky nebudú môcť obchodovať v dolároch“. Každá dolárová platba, ktorá sa uskutoční kdekoľvek na svete totiž musí prejsť cez americké banky, nad ktorými má vláda USA značnú kontrolu a môže im prikázať takéto platby zadržať. Koniec koncov, už v roku 2014 takto USA uvalili podobné sankcie na vybraných ruských oligarchov a firmy.

Dôležitá bude ochota európskych spojencov podporiť v takýchto sankciách Spojené štáty. Ak sa pridajú, Rusko bude finančne izolované skoro, ako keby bolo vylúčené zo SWIFT-u. Ak nie, Američania môžu vyvíjať nátlak na SWIFT, aby Rusko odstrihol. Takýto nátlak môže mať na európsku aj svetovú ekonomiku vážne nepriaznivé dopady. Američania v minulosti už viackrát ukázali, že na ekonomické záujmy svojich spojencov neberú príliš veľký ohľad. Príkladom môžu byť sankcie voči Iránu, ale aj tie protiruské z roku 2014. Americké opatrenia vtedy napríklad zvýšili ceny hliníku na európskom trhu o 20 percent, ohrozili fungovanie niekoľkých Rusmi vlastnených hlinikární v Európe a ohrozili aj spoločný závod Volkswagenu a ruskej automobilky GAZ.

Hrozba odstrihnutia od medzinárodného finančného systému zostáva pre Rusko reálna. Západ má v tejto oblasti stále dominantné postavenie a alternatívy dokážu SWIFT a medzinárodné platby vo všeobecnosti nahradiť len čiastočne. Isté je len jedno – v prípade, že by k takémuto scenáru došlo, trpela by nielen ruská, ale aj európska ekonomika.