Záujem o očkovanie padol na dno. Štát napriek tomu nakúpil ďalšie vakcíny za 11 miliónov eur

Na Slovensku sa zatiaľ zaočkovalo viac než 51 percent populácie. Ďalších 28 percent spĺňa kritériá na očkovanie, nedá sa však očakávať, že sa tieto státisíce pohrnú do vakcinačných centier. Práve naopak, záujem o prvé, druhé i tretie dávky vo všeobecnosti strmo klesá.

Zlomovým mesiacom je v tomto smere február. Občanov nedokáže už presvedčiť ani stúpajúci počet pacientov v nemocniciach. Napríklad v Košickom kraji, kde leží v rámci Slovenska v nemocniciach najviac covidových pacientov (373), podali uplynulý týždeň dokopy 1 912 vakcín. To je o 9 488 menej ako začiatkom januára, keď v priebehu týždňa zaočkovali zdravotníci 11 400 ľudí.

V pondelok sa nachádzalo v čakárni na očkovanie iba zanedbateľných 221 ľudí, z toho až 167 (75 percent) tvorí veková kategória do 17 rokov, ktorá ani nie je rizikovou skupinou.

Prirodzená imunita je vyššia, než sa čakalo

Významná časť Slovákov sa pravdepodobne nebude chcieť zaočkovať, lebo sa spolieha na prirodzenú imunitu z prekonania covidu. Unilabs Slovensko vyšetril v januári protilátky po prekonaní covidu vo viac ako štyritisíc vzorkách. Výsledok ukázal, že približne štvrtina Slovákov – čiže viac ako 1,28 milióna ľudí – sa za posledný polrok infikovala delta variantom a má protilátky. Pritom PCR testy odhalili v tomto časovom rozmedzí iba takmer 580-tisíc prípadov. 

Prekonanie delty však nechráni pred omikronom, lebo ten má iné mutácie, ktoré dokážu obísť imunitu z očkovania, ako aj imunitu z prekonania všetkých doterajších variantov.

Napriek tomu sa nedá predpokladať, že by šírenie tejto mutácie ľudí motivovalo k očkovacím látkam. Hoci je omikron zatiaľ najinfekčnejší variant, podľa lekárov a vedcov nespôsobuje taký závažný priebeh ochorenia. Do úvahy treba vziať aj blížiaci sa koniec pandémie ako takej, ktorý predpovedá čoraz viac svetových medicínskych autorít.

Práve obdobia pred jednotlivými vlnami sa spravidla vždy podpísali na krivke rýchlosti očkovania zvýšeným dopytom po vakcínach, lebo ľudia sa báli o svoje životy. Omikron tento rešpekt, logicky, nevzbudzuje.

Vakcín sú plné sklady

Aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v relácii Rádia Expres skonštatoval, že sme dosiahli strop dobrovoľného očkovania. V skladoch máme ešte stále toľko vakcín, že by sme dokázali zaočkovať 490-tisíc záujemcov o mRNA očkovacie látky a viac než 260-tisíc uchádzačov o jednodávkovú vektorovú vakcínu od spoločnosti Johnson & Johnson.

„Naskladnené mRNA vakcíny nemáme podľa mňa v neprimerane vysokých množstvách. Za posledných šesť týždňov sme podali takmer trištvrte milióna dávok. Ešte máme pred sebou minimálne päť až šesť týždňov očkovania a budeme potrebovať niekoľko stotisíc dávok,“ myslí si analytik Ivan Bošňák.

Minie sa? Český príklad je dôvodom na skepsu

Na Slovensko príde v nasledujúcich týždňoch aj 600-tisíc dávok proteínovej vakcíny Nuvaxovid od spoločnosti Novavax. Jej exspiračná doba by podľa informácií z rezortu zdravotníctva mala byť deväť mesiacov. Účinnosť Nuvaxovidu proti omikronu je zatiaľ neznáma, firma ju len vyhodnocuje. Faktom však je, že ho nevyvíjali so zreteľom na túto mutáciu.

Minister Lengvarský si myslí, že Novavax by mohol osloviť ľudí, ktorí neverili očkovacím látkam na báze mRNA. Ide o tradičnú vakcínu, ktorá v klinických skúškach nespôsobila žiaden závažný nežiaduci účinok. Prisudzovali sa jej preto prívlastky ako „vakcína pre odmietačov“.

V susednom Česku už spustili predregistráciu, ale zdá sa, že ani bezpečnejší profil vakcíny tam nie je dostatočným lákadlom. Na porovnanie, zatiaľ sa u susedov na výrobok firmy Novavax predregistrovalo okolo 7 500 ľudí.

Český minister zdravotníctva Vlastimil Válek (TOP 09) na konci januára predpokladal, že záujem bude obrovský. „Som presvedčený, podľa informácií, ktoré máme, že to budú státisíce ľudí. Možno to bude okolo pol milióna, šesťsto alebo osemsto tisíc ľudí,“ hovoril Válek.

A to má Česko dvojnásobok obyvateľov a dôvod na istý patriotizmus, keďže S-proteín do Nuvaxovidu sa vyrába len kúsok od Prahy.

Možno skončia v koši

Ak nevyužijeme už dostupné očkovacie látky a príchodzí Nuvaxovid naplno, do úvahy prichádzajú a priori tri možnosti. Ampulky buď vyhodíme, darujeme (predovšetkým chudobnejším štátom ako humanitárnu pomoc) alebo predáme, čo je najzložitejšia možnosť. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová pre Štandard uviedla, že cena jednej dávky je 21 dolárov. Po prepočte stálo teda daňových poplatníkov 600-tisíc dávok viac než jedenásť miliónov eur.

Zatiaľ nevedno, či sa bude u nás táto proteínová vakcína používať na preočkovanie. Definitívne odporučenie poskytne rezort zdravotníctva po uzavretí tejto témy odborníkmi.