Musíme si pomáhať: Chorobu si nechce pripustiť a ona sa stále vracia. O život bojuje kvôli dcéram a hypotéke

Paulína Herceghová je v druhom štádiu rakoviny. Raz sa jej ju podarilo prekonať. No nevzdáva sa, veď má pre koho žiť. Pri živote ju držia hlavne jej dcéry.

Paulína žije v Považskej Bystrici s tromi dcérami. Najstaršia Veronika má pätnásť rokov a mladšie dvojičky budú mať vo februári štyri. Je slobodnou mamou, snaží sa najviac ako len môže.

Paulína to nemá ľahké, no o nič jednoduchšie to nebolo ani v minulosti. Vie, čo je bolesť aj strata. Jej stará mama a aj otec mali rakovinu, obaja jej podľahli. „Otec mal aj iné ochorenia, takže priebeh bol veľmi rýchly a po deviatich mesiacoch svoj boj prehral,“ spomína so smútkom v hlase na svojho otca. Hovorí o ňom s láskou a ľutuje, že sa s ním nestihla rozlúčiť ešte raz tesne pred odchodom na večnosť.

Paulína vedela, že išlo o genetickú chorobu, ktorú mohla zdediť, preto chodila na pravidelné kontroly. No jedného dňa si ju tá správa našla, rakovinu dostala aj ona. Našli jej zhubný nádor na prsníku. Nasledoval boj, chemoterapie, ožarovania. Prišla o vlasy, nechty. Býva jej veľmi zle, už si ani nepamätá, kedy sa pokojne vyspala bez bolestí. Z liekov, ktoré užíva dosť pribrala.

Operácia preložená pre koronu

Nádor jej našli už v čase pandémie, operáciu preto odložili. Dočkala sa jej 4. decembra 2020, v nemocnici sa dlho nezdržala, aj tak potrebovala pomoc so starostlivosťou o svoje dcéry. Má tri dcéry od dvoch partnerov. Trápenie dokáže spájať, otec mladších dievčat – dvojičiek, jej vtedy veľmi pomáhal. Pomáhala aj Paulínina mama, aj najstaršia dcéra.

Veronika má už pätnásť rokov, veľmi jej v živote chýbal otec. Mama sa pokúšala zastúpiť aj jeho úlohu a dať jej lásku za oboch, ale vždy bola napokon len sama. Veronika v detstve trpela syndrómom nechceného dieťaťa, „ten vzťah otca a dcéry chýbal“, so smútkom hovorí Paulína. Bála sa, že Veronika nebude môcť dôverovať mužom. No postupne ako dospieva, tak to začína chápať. Možno k tomu pomohol aj otec dvojičiek, ktorý sa k Veronike správal vždy dobre.

Paulína mu to nezazlieva: „Nehovorím, že je to všetko jeho chyba. Stále hovorím, že to tak asi malo byť. Je to tak dané a darmo sa nad tým človek trápi.“ Podobne berie aj rakovinu, už sa netrápi, ani nepýta otázky prečo práve ona.

Mám hypotéku, musím žiť

Keď som sa jej spýtala, či sa napriek tomu nebojí, veľmi pohotovo odpovedala: „Nie, ja mám hypotéku, ja musím žiť.“ Tá veta ma zasiahla, Paulína totiž momentálne nepracuje. Akoby aj mohla, nedá sa to, prepočítava každé euro. Má vyštudované učiteľstvo a vychovávateľstvo, no zamestnať sa teraz na plný úväzok v škole by bolo náročné. Na štyri hodiny by to však už zvládla, no zatiaľ sa jej nepodarilo nájsť si v nejakej škole v okolí voľné miesto.

Je na čiastočnom invalidnom dôchodku, príjem, ktorý dostáva, nestačí. Mesačne ide o 155 eur. Žiadala aj o plne invalidný dôchodok, bol jej však zamietnutý s odôvodnením, že jej choroba sa dá liečiť. Spolupracuje aj s rôznymi nadáciami, ktoré jej veľakrát finančne pomohli. Ak by nebolo ich, bolo by to ešte náročnejšie, keďže treba platiť byt, stravu a lieky, na ktoré jej veľakrát peniaze neostanú. Dopraje radšej deťom ako sebe.

Na krčku maternice našli nové zápaly

Po boji, ktorý úspešne zvládla, začína pre Paulínu nový boj. Na krčku maternice jej našli nové zápaly. V deň, keď sme sa s Paulínou rozprávali, mala tesne pred vyšetrením, po ktorom sa mala dozvedieť, či jej budú zápaly vypaľovať, alebo odobrať celú maternicu. O dva dni neskôr to vyzerá tak, že sa bude vypaľovať. Termín operácie zatiaľ nemá. Po vypálení sa budú vzorky ďalej skúmať – či šlo o rakovinotvorné bunky, alebo nie – potom by musela ísť preč celá maternica.

S vypaľovaním nádoru má Paulína skúsenosti, vie, čo bude nasledovať. Keď jej ustúpi anestézia, tak ju čakajú niekoľkotýždňové bolesti. Svoju dcéru Veroniku dala aj zaočkovať proti HPV vírusu, aby ju uchránila od toho, čo musela prežívať ona.

Deti robia Paulíne najväčšiu radosť. Má dôvod žiť a bojovať. Tej vete však treba rozumieť, niekedy je toho aj na ňu veľa, rada by si niekde oddýchla, aspoň na chvíľu necítila bolesť, ktorú zažíva dennodenne na chrbtici medzi lopatkami. Trpí nespavosťou, už si nepamätá, kedy sa poriadne vyspala.

Prevencia je základ

Paulína zároveň radí všetkým ženám, aby chodili na pravidelné kontroly ku gynekológovi. „Nemusíte to mať ani v rodine, nikto nevie, čo mu príde do cesty a radšej na to prísť skôr ako neskoro, lebo potom už nepomôže žiadna liečba,“ konštatuje. Prevencia je veľmi potrebná, veľa žien na ňu stále zabúda.

Po hodine rozhovoru sa však Paulína priznáva, že strach má a bojí sa smrti. „Nechcem si tú chorobu pripustiť. Keď som chodila na chemoterapie, nebola som tam sama a videla som veľa ľudí, ktorí boli po chemoterapii bieli ako stena. Chemoterapia pomôže, no má svoje vedľajšie účinky,“ hovorí.

A my, ako už tradične, sa na vás obraciame: Ak by ste chceli Paulíne pomôcť, toto je jej číslo účtu: SK88 0900 0000 0003 6281 7122