Jourovú zaujímalo rušenie RTVS, zánik špeciálnej prokuratúry nepovažuje za problém
Jourová žiadala v rámci rokovania vysvetlenie k viacerým otázkam súvisiacich s novovznikajúcou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Zaujímalo ju kreovanie Rady, detaily fungovania Etickej komisie, a aj to, či je za zmenou zákona snaha vymeniť vedenie súčasnej RTVS.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) eurokomisárku ubezpečila, že všetky zmeny sú v súlade s platnou slovenskou aj európskou legislatívou. "MK SR pri tvorbe finálnej podoby zákona zobralo do úvahy veľké množstvo pripomienok od rôznych subjektov, vrátane opozičných politikov. Celkovo sme ich dostali 327," povedala.
Zástupcovia ministerstva vysvetľovali Jourovej aj to, prečo pripravili úplne nový zákon. Štátny tajomník MK SR Tibor Bernaťák poukázal na to, že pri jeho tvorbe vychádzali z programového vyhlásenia vlády a v návrhu pracovali aj s niektorými ustanoveniami Európskeho aktu o slobode médií.
Podpredsedníčka eurokomisie vyjadrila spokojnosť s tým, že zákon prejde riadnym legislatívnym procesom. "Som rada, že zákon o STVR nebol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, že otvára proces širokých legislatívnych debát a že prešiel konzultáciami pred schválením vládou," uviedla. Avizovala, že po jeho schválení bude Európska komisia posudzovať jeho súlad s nariadením o mediálnej slobode.
Boj proti dezinformáciám
Jourová zástupcov rezortu ubezpečila, že komisia nezasahuje do personálnych výmen na postoch vo verejnoprávnych inštitúciách v členských štátoch Európskej únie.
Vyjadrila však obavy v súvislosti s bojom proti dezinformáciám, pretože aj v tejto sfére majú verejnoprávne inštitúcie svoje povinnosti.
"Ľudia majú právo sa slobodne a subjektívne vyjadrovať, ale verejnoprávne inštitúcie majú povinnosť subjektívne vyjadrenia korigovať," podotkla eurokomisárka.
Spoločne diskutovali aj o Akte o digitálnych službách. Rezortu kultúry ponúkla Jourová svoje odporúčania, ako tento vznikajúci inštitút správne uchopiť.
Nechceme, aby Slovensko prišlo o eurofondy
Okrem toho sa stretla aj s premiérom Robertom Ficom, ministrom obrany Robertom Kaliňákom (obaja Smer) a vicepremiérom Petrom Kmecom (Hlas). Diskutovali o právnom štáte a o tom, čo je potrebné urobiť, aby Slovensko neprišlo o európske peniaze.
V tejto súvislosti Jourová skonštatovala, že ani Európska komisia, ani slovenská vláda si neprajú, aby Slovensko prišlo o európske financie. Zdôraznila, že komisia nemá záujem tieto peniaze zastavovať, zmrazovať alebo suspendovať. Musí mať však právne garancie, že nebudú zneužívané.
Jourová ozrejmila, že so slovenskou vládou intenzívne o eurofondoch rokujú. Premiér Fico a vicepremiér pre plán obnovy a eurofondy Kmec podľa jej slov zaručili, že existujú dostatočné mechanizmy proti zneužívaniu týchto peňazí.
Nedávne zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ako takej nepovažuje za negatívne. "Ide o to, aby spisy prevzali vysoko odborné pracoviská so špecializáciou na finančnú kriminalitu. Aby prípady vyšetrovali profesionálni prokurátori, ktorí ich budú vyšetrovať s úplnou znalosťou veci," dodala.
Prebrali aj zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý do parlamentu predložila koaličná SNS. Jourová varovala koalíciu, že ak príjme zákon, ktorý mimovládky označuje ako zahraničných agentov, bude to v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora.
O čo ide
Eurokomisia poslala 28. marca list vicepremiérovi Petrovi Kmecovi (Hlas). V ňom ho okrem iného žiada zodpovedať viacero otázok v súvislosti s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry.
Útvary Komisie zaujíma, či Slovensko aj po rozpustení špeciálnej prokuratúry dokáže zaistiť, že európske peniaze sa nerozkradnú a využijeme ich na projekty, na ktoré boli určené.
Opozičné strany SaS a PS v tomto smere upozorňujú, že môžeme prísť o eurofondy a aj o vyše šesť miliárd eur z plánu obnovy.
(tasr, est)