V rokoch 2005 – 2009 som navštevoval Univerzitu Georgetown, kde pred piatimi dekádami prednášal poľský profesor Jan Karski. Celé roky som prechádzal popri jeho pamätníku – elegantnej, hoci menej výraznej postave nachádzajúcej sa na lavičke pri šachovnici. V roku 2014 ma môj bývalý profesor Derek Goldman v Georgetowne poprosil o pomoc s napísaním divadelného predstavenia pri príležitosti 100. výročia narodenia Karského (Karski zomrel v roku 2000). Vtedy sme si pozreli šokujúce svedectvo – filmový dokument Shoah Claudea Lanzmanna, kde Jan Karski po prvýkrát za 35 rokov hovoril o tom, čo prežil počas vojny. Čítali sme aj Karského denník Tajný štát a skvelú biografiu E. Thomasa Wooda Karski. Ako sa jeden človek snažil zastaviť holokaust. Príbeh tohto Poliaka je výnimočným rozprávaním o morálnej odvahe.
Práve v týchto dňoch si pripomíname, ako pred 80 rokmi vznikol Poľský podzemný štát. Bolo to 14. februára 1942, počas nemeckej a ruskej okupácie Poľska, rozkazom generála Władysława Sikorského vznikla Armia Krajowa – najväčšia podzemná armáda na svete. A práve tohto Poľského podzemného štátu bol Jan Karski kuriérom. Jeho úlohou bolo získavať informácie v Poľsku, ktoré sa nachádzalo pod okupáciou Nemecka, a odovzdávať ich z ilegality práve poľskej exilovej vláde (vo Francúzsku a neskôr v Anglicku). Jeho schopnosti sa ideálne hodili na túto prácu. Mal fotografickú pamäť, hovoril mnohými jazykmi a vyznačoval sa veľkou odvahou. Karského cesty cez Európu okupovanú Nemeckom boli mimoriadne nebezpečné. Raz ho dokonca chytilo a mučilo Gestapo. Konšpirátori z Poľského podzemného štátu mu za dramatických okolností pomohli utiecť.
Pôsobenie v rámci Poľského podzemného štátu mu dávalo cieľ a nádej. Mnohí členovia podzemia položili svoj život za to, aby Karski prežil. Bolo pre mňa ohromujúce, koľko rafinovaných vojenských a spravodajských operácií Poliaci realizovali v rámci konšpirácie. Napriek hroziacemu nebezpečenstvu bolo ich odhodlanie neslýchané. A touto chytrosťou, odvahou a psychickou silou sa vyznačoval aj sám Jan Karski.
V roku 1942 sa židovskí vodcovia dozvedeli o jeho misii v Anglicku, kde odovzdával správy mnohým vplyvným lídrom o stave okupovaného Poľska. Žiadali ho, aby zahraničným vodcom povedal pravdu o horore holokaustu a o tom, že židovský národ čelí vyhladzovaniu. Jeho svedectvo bolo mimoriadne dôležité – v prestrojení sa dostal na miesta, ktoré v okupovanom Poľsku zriadili Nemci: geto vo Varšave a následne prechodný tábor v meste Izbica Lubelska. Všade bol svedkom dehumanizácie a smrti. Vyhotovil a neskôr odovzdal správy svetovým lídrom vrátane prezidenta Spojených štátov amerických Franklina D. Roosevelta, sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Felixa Frankfurtera a britského tajomníka zahraničných vecí Anthonyho Edena. Písal len pravdu – písal o tom, čo sám videl.
