Kňaz, mučeník a opera: Prípad Josefa Toufara

25. február 1950. Zatiaľ čo vonku prebiehajú oslavy druhého výročia Víťazného februára, v pražskom Štátnom sanatóriu umiera 47-ročný katolícky kňaz Josef Toufar, umučený príslušníkmi Štátnej bezpečnosti počas výsluchov v kauze takzvaného číhošťského zázraku. Pri svätej omši, ktorú slúžil vo svojom farskom kostole 11. decembra 1949, sa drevený kríž položený na svätostánku viackrát pokýval zo strany na stranu. Stalo sa to počas jeho kázne na tému „Uprostred vás stojí ten, ktorého nepoznáte“, on sám stál k oltáru chrbtom a pohyb kríža nevidel.

Správa o mystickej udalosti sa rozkríkla a komunistická moc, v tom čase zvádzajúca urputný politicko-ideologický zápas s katolíckou cirkvou, sa rozhodla udalosť propagandisticky využiť. Vyhlásila ju za provokáciu vysokého kléru v službách Vatikánu, ktorý sa vraj takto snažil posilniť boj cirkevnej hierarchie s ľudovodemokratickým režimom. Štátna bezpečnosť sa z Toufara snažila vynútiť priznanie, že záležitosť s krížom podvodne zinscenoval na pokyn nadriadených. Ako uvádza historička Stanislava Vodičková, počiatočné výsluchy nepriniesli očakávané priznanie, ale po štrnástich dňoch brutálneho mučenia ho z neho príslušník ŠtB Ladislav Mácha vymlátil. Pri vyšetrovaní prípadu inšpekciou v roku 1968 Máchov kolega vypovedal: „Po tých štrnástich dňoch už nebolo treba pátra Toufara biť. Stačilo sa len dotknúť jeho brucha a kričal od bolesti.“ Kňaz sa chystaného monsterprocesu, v ktorom ho mali demonštratívne odsúdiť, nedočkal. Umrel v nemocnici, hospitalizovaný pod cudzím menom, a bol pochovaný v anonymnom masovom hrobe.

Tragédia Josefa Toufara patrí k najlepšie zdokumentovaným prípadom v početnom rade obetí, ktoré si medzi zasvätenými osobami vybral zvrhlý komunistický režim. Jeho priam neuveriteľný príbeh zároveň podnietil vznik viacerých diel rôznych umeleckých druhov a žánrov. Napríklad vznik románu Josefa Škvoreckého Mirákl (1972), biografie Miloslava Doležala Jako bychom dnes zemřít měli (2012) i jej pokračovania Krok do tmavé noci (2015), televíznej fikcie Jaromíra Polišenského In nomine patris (2004), vynikajúceho dokumentu Romana Vávru Jako bychom dnes zemřít měli (2016), divadelnej inscenácie Zpráva o zázraku (Divadlo Husa na provázku, 2015) či dokonca komiksu Kristýny Plíhalovej Zde leží náš Spasitel, ktorý v roku 2014 na pokračovanie uverejňoval časopis pre miništrantov Tarsicius (2014).

Josef Toufar je aj titulnou postavou dokumentárnej opery známeho českého skladateľa, autora hudby k viacerým profilovým filmom novodobej českej kinematografie Aleša Březinu (1965). Jeho opera Toufar mala premiéru v roku 2013 v pražskom Divadle Kolowrat a vzápätí ju vďaka projektu Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície mohli spoznať aj slovenskí diváci. Březina predstavoval pre dramaturgiu Divadelnej Nitry overenú akvizíciu. Uvedenie jeho prvej opery Zítra se bude... s podtitulom „hudobný príbeh o procese s Miladou Horákovou“ na Divadelnej Nitre 2008 bolo obrovským triumfom a dodnes rezonuje ako jeden z najsilnejších momentov festivalovej histórie. Aj pražské či ďalšie hosťujúce predstavenia opery o Milade Horákovej boli až do derniéry v roku 2013 vypredané, inscenácia dosiahla 84 repríz.