Úsmev ako dar pomáha ukrajinským rodinám, ktoré museli utiecť pred konfliktom v separatických oblastiach, už od roku 2015. Vďaka kontaktom, ktoré si organizácia za tie roky na Ukrajine vybudovala, sa im podarilo aj v tejto krízovej situácii dostať s pomocou priamo až do Užhorodu.
Len hlad, chlad, striedajúca sa tma a horiace sudy so smolou
Kamión spoločnosti Labaš so 14,5 tonami humanitárnej pomoci už dorazil na Ukrajinu, súčasťou posádky bol aj predseda košickej pobočky Úsmev ako dar Radoslav Dráb: „Pohľad, ktorý sa mi naskytol po prekročení hraníc, bol hrôzostrašný. Približne 40-tisíc seniorov, matiek s deťmi, ktorí čakali už druhú noc v rade na cestu do bezpečia. Tí bez áut mrznú vonku. Kým sa im podarí skutočne prejsť hranicu, potrvá to aj pár dní. Na ukrajinskej strane hranice však nie je žiadna pomoc, žiadne stany, žiadne humanitárne organizácie, žiadne jedlo, žiadna voda, lieky, toalety, proste nič. Len hlad, chlad, striedajúca sa tma a sem-tam horiace sudy so smolou, kde sa môžete zohriať. Peklo. Myslíte si, že ste v Afganistane, ale toto je sto kilometrov od Košíc,“ opisuje Dráb svoju cestu do Užhorodu.
Jeho kamión hneď po prechode cez hranicu zmizol z GPS. So slovenským dispečingom bol v spojení len cez satelitný telefón. Najkritickejší úsek cesty mal dĺžku dva kilometre a aj s policajným sprievodom trvalo kamiónu takmer šesť hodín, kým ho prešiel. Po príchode do Užhorodu sa dočkali privítania ako hrdinovia.„Čakali nás tam miestni novinári, vítal nás dokonca predseda Regionálnej štátnej administratívy Zakarpatskej oblasti Viktor Mykyta. Nečakali sme to. Všetci boli ozbrojení, lebo každú chvíľu očakávajú útok. V Užhorode je totiž stále funkčné ukrajinské letisko, väčšina ďalších bola zbombardovaných,“ približuje Dráb.
