Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Ak sa chceme volať homo sapiens, musíme sa vzdať všetkých zbraní hromadného ničenia, vraví vedec Jozef Masarik

Rádioaktivita tu bola už pár stotisíc sekúnd po vzniku vesmíru, keď začali vznikať prvé prvky. Zbaviť sa jej nedokážeme a ani nechceme. Použitím jadrových zbraní by mohlo dôjsť k preformovaniu tvaru našej planéty a niektorých jej oblastí nielen z hľadiska života, ale aj biologickej a geologickej štruktúry. Som však presvedčený o tom, že Slovensku jadrový výbuch nehrozí, hovorí Jozef Masarik, vedúci Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Univerzity Komenského v Bratislave.

Jozef Masarik. Foto: TASR/Jakub Kotian

Jozef Masarik. Foto: TASR/Jakub Kotian

Publikované: 

Dá sa rádioaktivita úplne vytesniť z nášho života?

Nedá. Aj my samotní sme zdrojom rádioaktivity. V tele máme množstvo rádioaktívnych prvkov, ktoré vyžarujeme. V kostiach máme veľa rádioaktívneho draslíka-40 a tiež rádioaktívny uhlík-14, ktorý prijímame, je podstatnou zložkou nášho tela.

V zemskej kôre aj vo vzduchu sú rádioaktívne prvky, ktoré nevieme a ani nechceme odstrániť. Najväčší zdroj rádioaktivity zo zemskej kôry je plyn radón. V ovzduší sú prvky, ktoré sa tam dostali v minulosti zo skúšok jadrových zbraní a časť aj z prevádzky jadrových elektrární. Iné prvky sa tam zasa prirodzene produkujú v dôsledku kozmického žiarenia či rozpadu rádioaktívnych prvkov zo zemskej kôry na plyny a uvoľňujú sa do atmosféry. Rádioaktivity sa zbaviť nemôžeme a ani by to nebolo dobré. Bez nej by nemohla prebiehať evolúcia tak, ako sa diala.

Rádioaktivita tu teda bola, je a aj bude súčasťou nášho života.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.