Michal Čop

Vojna na Ukrajine vypukla 24. februára, vo štvrtok nadránom. Prví ľudia, ktorí potrebovali pomoc, prešli hranicou v Ubli v ten istý deň zhruba okolo desiatej dopoludnia. Uvedomil som si to, keď žena s tromi malými deťmi sediaca na chodníku neďaleko štátnej hranice prosila okolostojacich o vodu.

Zhruba v tom istom čase už v Poprade štartovala dodávka Spišskej katolíckej charity s tromi ľuďmi, ktorí rýchlo zbalili najzákladnejšie potraviny, vodu a kávovar a vyrazila na hranicu. Popoludní už na prvom parkovisku za hranicou stála biela dodávka s dvomi ľuďmi – Tonym Fričom a kňazom Vladislavom Sanigom. Situáciu na ostatných prechodoch zatiaľ obhliadal a koordinoval ich šéf Pavol Vilček.

Čosi podobné ako v Ubli medzitým prebiehalo aj na ostatných hraničných priechodoch. V Slemenciach a Vyšnom Nemeckom postupne zakotvila Košická arcidiecézna charita, Gréckokatolícka charita, Spišská katolícka charita, Maltézski rytieri, aktivity slovenských evanjelikov či Komunity sv. Egídia.

Nezanedbateľnú pomoc však poskytovali aj mieste farské charity, kňazi z blízkeho okolia či seminaristi. Na hraničné prechody následne prišlo viacero rehoľných sestier, ktoré ovládajú ruský, prípadne ukrajinský jazyk a ktoré v matkách s deťmi vzbudzujú prirodzenú dôveru.