Toto je môj odkaz všetkým, ktorí mi prejavia priazeň a vypočujú si ma, všetkým ľuďom dobrej vôle a veriacim našej pravoslávnej cirkvi v Litve.
Ukrajinu postihla bolestivá katastrofa, v ktorej je prelievaná krv a trpia nevinní ľudia. Čestný človek a bohabojný kresťan nemôže zostať ľahostajný voči tomu, čo sa deje. Hlas jeho svedomia volá do neba. Jeho modlitba stúpa k Bohu, sudcovi všetkých, pred ktorým sa budú zodpovedať tí, ktorí prinášajú bolesť a slzy matkám, rodinám a všetkým pozostalým. Tí, ktorí sejú smrť a pustošenie. Tí, ktorí spôsobujú masívny exodus Ukrajincov.
Litovskí pravoslávni prijali správu o tragédii ukrajinského ľudu s bolesťou v srdci. Od prvého dňa vojny sme sa vo všetkých pravoslávnych kostoloch vrúcne modlili k Pánovi, aby čo najskôr obnovil v ukrajinskej zemi mier.
Postoj pravoslávnej cirkvi v Litve sa nemení – dôrazne odsudzujeme ruskú vojnu proti Ukrajine a modlíme sa za to, aby ju Pán čo najskôr ukončil. Ako ste si už všimli, patriarcha Kirill a ja máme rôzne pohľady na ruskú politiku a odlišne interpretujeme nedávne udalosti. Patriarchove vyjadrenia o vojne na Ukrajine sú jeho osobným názorom, my v Litve s ním nesúhlasíme.
Chcem otvorene povedať, že my, litovskí pravoslávni kresťania, s možnosťou slobodne sa zaoberať vnútornými záležitosťami cirkvi, sa budeme snažiť o ešte väčšiu nezávislosť, veriac, že Pán ju dá našej cirkvi v pravý čas.
Žijeme v slobodnej demokracii. Litva nie je Rusko. Je to iná krajina, iná spoločnosť, s vlastnou duchovnou a morálnou klímou. Ortodoxní kresťania tvoria malú časť spoločnosti – iba tri tisícky aktívnych farníkov v celej Litve – a sú plnoprávnymi občanmi svojej krajiny, slobodne vyznávajúcimi tradičné náboženstvo, cnostnými a zbožnými ľuďmi, ktorí prispeli k vytvoreniu slobodnej Litvy.
Pripomeňme si, že pred viac ako 30 rokmi pravoslávni spolu so svojím metropolitom Chryzostomom (dnes emeritným) neváhali výrazne podporiť litovský ľud pri obrane nezávislosti štátu. Postoj pravoslávnej cirkvi v Litve sa vôbec nezmenil. Inak to ani nemôže byť.
Naozaj poznajú realitu litovskej pravoslávnej cirkvi a jej veriacich tí, ktorí o nás píšu? Navštívili ste naše svätyne, počuli ste, ako a za čo sa naši ľudia modlia? Veď počas modlitieb sa modlíme za našu Bohom chránenú krajinu Litvu, jej predstaviteľov, armádu a všetkých jej občanov. A teraz sa stále modlíme za koniec krvavej vojny, za mŕtvych vojakov, za mier na Ukrajine, za trpiacich ľudí na Ukrajine – modlíme sa a trpíme spolu s Ukrajinou.
Nech je to akokoľvek, my, pravoslávni kresťania, sa budeme naďalej modliť za Litvu a jej ľud, vzývajúc na pomoc našu nebeskú patrónku Preblahoslavenú Pannu Máriu a všetkých svätých Litvy, zostaneme verní našej krajine a ľudu Litvy, budeme chrániť jednotu ľudí, bez ohľadu na ich národnú alebo denominačnú identitu. Ľuďom Ukrajiny, ktorí zažili veľa ťažkých katastrof, pomôžeme. Pomôžeme utečencom, ktorí našli v Litve útočisko. Zachovajme si v srdci ducha pokoja a lásky!
Veľký svätec Ján Zlatoústy povedal: „Ďakujem Bohu za všetko!“ Aj dnes ďakujme Bohu za túto skúšku. Sláva a vďaka Bohu aj za to, že teraz zakúšame a znášame rúhania. Ďakujeme Bohu za všetko s dôverou v jeho milosť a milosrdenstvo.
Text vyhlásenia z litovčiny preložil o. Rastislav Dluhý.
