Ekonómka Christenová: Plyn bude dvakrát drahší, Nord Stream 2 je mŕtvy

Ruský vpád na Ukrajinu má a hlavne bude mať aj mohutné ekonomické dôsledky. Nie sú to len priame hospodárske škody pre Ukrajinu, ale aj sankcie uvalené západnou Európou a USA na Rusko (bývalý tretí svet sa nepridal). Aspoň teraz vyzerá úplne reálne budúcnosť, v ktorej niekde medzi Ruskom a EÚ povedie železná opona, tentoraz hospodárska. EÚ sa od Ruska ekonomicky odpútava, zatiaľ čo Rusi uzatvárajú ad hoc zmluvy na odber svojho plynu a ďalších surovín s Indiou, Pakistanom, Čínou a ďalšími. Ekonómka Elisabeth Christenová je špecialistkou na medzinárodný obchod v Rakúskom inštitúte pre ekonomický výskum WIFO vo Viedni. S riaditeľom ústavu Gabrielom Felbermayrom a ďalšími ekonómami, predovšetkým z nemeckého Inštitútu pre svetové hospodárstvo (IFW) v Kieli, sa zaoberá dopadom sankcií na hospodársky vývoj Ruska a Európy.

Čo vojna na Ukrajine znamená pre svetovú a špeciálne európsku ekonomiku?

Bezprostredne to je predovšetkým rast cien ropy a zemného plynu, takže zdražovanie dopravy, ale napríklad aj pšenice alebo repky olejnej, takže zdražovanie potravín. Ceny energií rastú už od minulého leta, čo bolo dané oživením po covide vrátane tej okolnosti, že predtým počas zatvárania ceny padali. S konfliktom na Ukrajine ceny ešte raz masívne letia nahor. Kľúčové pre ekonomiku teraz, samozrejme, je, ako dlho sankcie potrvajú, respektíve ako dlho potrvá konflikt. Podľa mňa dnes najhorší scenár pre svetovú ekonomiku predstavuje „stagflácia“. Teda inflácia bude pokračovať a posilňovať a súčasne priamo kvôli tomuto konfliktu, kvôli celkovej neistote, kvôli sankciám, embargu na ropu a zadrhávaniu dodávateľských reťazcov zabrzdí hospodársky rast. To je strašiak, ktorý sa vznáša nad európskou ekonomikou pre prípad dlhotrvajúcej vojny a sankcií.

Sú už dnes veľké nenávratné škody alebo by sa, ak hypoteticky vojna skončí v dohľadnej dobe, svetové hospodárstvo rýchlo spamätalo?