Muž, ktorému vďačíme aj za dnešnú podobu slovenčiny. Pred 152 rokmi skonal Michal Miloslav Hodža

„Zrušiť moje tvrdé y? To sa, Boh dá, nigdá nestane,“ zaznelo z úst Michala Miloslava Hodžu, keď sa v 50. rokoch 19. storočia pracoval na reforme spisovnej slovenčiny. Aj vďaka tomuto významnému národovcovi, básnikovi a jazykovedcovi má dnes slovenský jazyk svoju podobu.

Hodža sa narodil 22. septembra roku 1811 v obci Rakša, dnes v okrese Turčianske Teplice. Otcom mu bol mlynár Ján Hodža, matkou Mária rodená Hrianková. Vychodil ľudovú školu v Rakši i Mošovciach, neskôr študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Rožňave.

V rokoch 1829 až 1832 študoval teológiu a filozofiu na prešovskom evanjelickom kolégiu, neskôr prešiel na bratislavské evanjelické lýceum. Tu sa v tých dobách tvorila štúrovská generácia slovenských národovcov, ktorí významne ovplyvnili národné cítenie Michala Hodžu.

Hodža sa zapojil do Spoločnosti česko-slovanskej, kde pôsobil aj ako podpredseda, či do tajného študentského spolku Vzájomnosť. V apríli 1836 sa zúčastnil pamätnej štúrovskej vychádzky na Devín, kde prijal meno Miloslav.