KDH: Ukrajinci u susedov zdvihli životnú úroveň. Slovensko potrebuje úrad splnomocnenca pre integráciu

Kresťanskodemokratické hnutie na dnešnom brífingu apelovalo na vládu, aby zmenila pohľad na utečencov, ktorí nie sú len osobami odkázanými na pomoc, ale tiež ekonomická príležitosť so silným hospodárskym potenciálom.

Vláda by mala podľa hnutia urýchlene prijať kompetentnú integračnú stratégiu, ktorá by na utečencov z Ukrajiny hľadela nielen ako na aktuálny problém, ale aj ako na príležitosť pre domáci pracovný trh. Slovensko by tak pomohlo nielen ľuďom v núdzi, ale vhodnými integračnými opatreniami by nám zároveň oni pomohli vyvažovať aktuálne aj budúce demografické výzvy.

Programové tézy utečeneckej agendy KDH dnes na brífingu predstavil nový ekonomický expert hnutia Jozef Hajko, bývalý zakladateľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, niekdajší šéfredaktor týždenníka Trend, predseda občianskeho hnutia Historická pamäť a donedávna tiež zakladateľ a zástupca šéfredaktora denníka Štandard. „V mori populizmu súčasnej slovenskej politiky chceme posilniť odbornosť a kompetenciu,“ privítal Hajka predseda hnutia Milan Majerský.

O Hajkovom rozhodnutí vstúpiť do strany a jeho plánoch sme dnes uverejnili samostatný rozhovor.

Hajko na brífingu predstavil pätoro opatrení, ktoré by štát mal v súvislosti s utečeneckou krízou urýchlene prijať. V prvom rade by mala vláda podľa neho zriadiť úrad splnomocnenca pre utečencov a integráciu, ktorý by mal silné slovo a svojou politickou váhou dokázal byť serióznym partnerom ministrov a ktorý by tak prinášal opatrenia na riešenie migračnej výzvy na komplexnej úrovni. Mal by prierezovo koordinovať zmenu politiky a na nové výzvy reagovať pružnými i dlhodobými opatreniami.

„Takáto veľká agenda jednoducho musí mať svojho pána,“ tvrdí Majerský, ktorý zároveň ako predseda prešovskej župnej samosprávy, ktorá s Ukrajinou hraničí, upozorňuje aj na potrebu zlepšenia komunikácie medzi ústrednou a regionálnou štátnou správou.

Hospodársky potenciál utečencov

Podľa Hajka by štát na utečencov nemal hľadieť len ako na problém, ktorý musíme zvládnuť, ale tiež aj ako na výzvu a príležitosť pre domáci pracovný trh. „Získali by tým obe strany. Šlo by o obojstranne výhodnú pomoc, nielen my by sme pomohli Ukrajincom, ale aj oni by pomohli nám,“ tvrdí Hajko, ktorý pripomína, že Poľsko od vypuknutia vojny na Donbase v roku 2014 prijalo 1,3 milióna ľudí z Ukrajiny, ktorí sa dokázali v novom prostredí a na pracovnom trhu integrovať. V Česku ide o 200-tisíc Ukrajincov. Na Slovensku ich doteraz pracovalo len 20-tisíc. Oproti susedom sme tak v prístupe k tejto príležitosti výrazne zaostávali aj doteraz.

„Poľsko vďaka Ukrajincom dokázalo zvýšiť svoju mieru zamestnanosti o jedno percento a zvýšiť HDP o pol percenta, Ukrajinci tak v novej krajine reálne zdvihli životnú úroveň,“ odhaduje Hajko. „Na Slovensku máme aktuálne 86-tisíc voľných pracovných pozícií, v čom by nám mohli pomôcť aj pracovníci z Ukrajiny, ktorí sú nám kultúrne a jazykovo blízki, zároveň by sami nemuseli stratiť svoju identitu, keďže by sa mohli zaradiť a posilniť domácu ukrajinskú a rusínsku menšinu.“    

„Vláda by mala vyslať jasný signál, že unikajúcich z Ukrajiny považujeme za vítaných zamestnancov, živnostníkov a študentov, pri dobre nastavených pravidlách to nie je pre domácich ľudí ekonomické ohrozenie,“ apeluje Hajko. „Budeme podporovať, aby Ukrajinci na Slovensku dostali príležitosť uplatniť sa aj ako budúci živnostníci. Vláda by takýmto záujemcom mala u nás otvoriť dvere do podnikania. Nášmu trhu to skôr pomôže, ako uškodí.“

Stratégia integrácie utečencov je však komplikovanejšia ako v prípade pracovných migrantov. Aktuálna utečenecká vlna je rozdielna práve profilom prišelcov z Ukrajiny, keďže takmer polovicu z nich tvoria deti a vo zvyšku prevažujú ženy, ktoré sa prioritne potrebujú postarať o deti, ak sa majú rodičia stať súčasťou nášho pracovného trhu.

Hajko preto vyzýva vládu na komplexné riešenia na úrovni splnomocnenca, ktoré by ženám-matkám z Ukrajiny pomohli aj s prijímaním detí do škôlok a škôl. „Nejde o žiadnych príživníkov, ale o ľudí, ktorí chcú pracovať. Integračné riešenia na nich musia hľadieť ako na plnohodnotných občanov, pomôcť im dostať sa do škôl, do práce, k zdravotnej starostlivosti.“

Stratégia by mala rátať aj s tým, že ak sa u nás podarí úspešne integrovať utečencov v podobe detí a matiek, na Slovensko by za nimi po vojne mohli prísť aj ich otcovia.