Matica stále nevie, čo dostane od štátu

Otázka financovania najstaršej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej stále zostáva nejasná. Ministerka kultúry Natália Milanová ešte v máji uviedla, že uvažuje o znížení jej finančného príspevku. Podľa predsedu matice Mariána Gešpera by však aj malé zníženie bolo likvidačné.

Predstavitelia Matice slovenskej (MS) ako aj rezortu kultúry sa od tohtoročných volieb viackrát stretli, rokovania však doteraz nepriniesli jasné rozhodnutie o ďalšom financovaní Matice. Podľa jej predsedu ešte v októbri poslalo Ministerstvo kultúry SR na Ministerstvo financií okresanú výšku štátnej dotácie. Nová suma príspevku pre MS by tak mala byť 1 344 000 eur.

Ministerstvo kultúry sa odvoláva na pokyn rezortu financií, podľa ktorého sa rozpočty v štátnej sfére budú znižovať o 10 percent. V prípade Matice však malo ísť až o 23-percentné zníženie – z celkovej sumy 1,74 milióna eur na 1 344 000 eur.

Ak by sa toto zníženie potvrdilo, Gešper hovorí o prepúšťaní zamestnancov, paralýze pracovísk ako aj utlmení matičných činností. Nehovoriac o tom, že pre protiepidemické opatrenia v rámci kultúry prišla ustanovizeň o desiatky tisíc eur zo súkromných zdrojov.

„Musíme si otvorene povedať, že akýkoľvek zásah štátu do Matice slovenskej už zatne do živého. Matica slovenská je dlhodobo poddimenzovaná, keďže sa nevalorizovala štátna, respektíve predovšetkým prevádzková dotácia zameraná na zachovanie základného chodu. Práve z tohto dôvodu sme museli za posledných desať rokov prepustiť až sedemdesiat zamestnancov, čo je pre našu kultúrnu inštitúciu obrovské číslo,“ vysvetľuje Gešper s tým, že aj malé zníženie môže byť pre MS likvidačné.

Spor v koalícii

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) v máji uviedla, že v rezorte uvažujú o znižovaní štátneho príspevku pre Maticu. Ustanovizeň vyzvala, aby sa zbavila nacionalizmu, a obvinila ju zo šírenia konšpirácií v jej Slovenských národných novinách.

„Je nedemokratické a krátkozraké niečo zrušiť, zakázať, zdegradovať, oveľa ťažšie je to vytvoriť a dlhodobo rozvíjať,“ reagovalo vtedy vedenie Matice. Pri obvineniach zo šírenia konšpirácií sa Matica bránila napríklad skutočnosťou, že by o takejto praktike informoval portál konspiratori.sk, ktorý nemá dôvod s nimi sympatizovať. Ten však Slovenské národné noviny do svojho zoznamu nikdy nezaradil.

Za MS sa jasne postavil predseda parlamentu a predseda strany Sme rodina Boris Kollár. Viackrát sa objavil aj na matičných podujatiach a vyhlásil, že inštitúcii by sa nemalo na štátny príspevok siahať, ale naopak, zaslúžila by si peňazí viac. Ustanovizeň podporila aj koaličná poslankyňa Anna Záborská z Kresťanskej únie. Či sa podpora niektorých koaličných politikov premietne do reálneho politického výsledku, však zostáva otázkou.

Čo teraz?

Ani po mesiacoch rokovaní a polemík medzi Maticou a vládnymi predstaviteľmi totiž nie je financovanie inštitúcie doriešené.

„My vlastne ani nemáme vo vládnom rozpočtovom návrhu stanovenú pevnú sumu, čo je neuveriteľné. To môže mať dva nejaké závery: buď to bolo úmyselne urobené proti nám, aby sme do poslednej sekundy nevedeli, alebo oni sami do poslednej sekundy nevedeli, koľko tej Matici mali dať. Myslím, že druhá možnosť bola asi reálnejšia,“ uviedol Gešper.

Obrátili sme sa preto s otázkou o týchto peniazoch na rezort financií, ktorý nás následne odkázal na Ministerstvo kultúry. To sme kontaktovali ešte koncom októbra, doteraz sme nedostali odpoveď.

Otázka financovania našej najstaršej a najvýznamnejšej kultúrnej ustanovizne teda visí stále vo vzduchu.

Peter Števkov, Juraj Orolín