Tri ruské vojny, ktoré sú pre Putina historickým varovaním

Pravidelne sa opakujúci ruský reflex dosiahnuť svoje územné a politické ciele rýchlou a relatívne obmedzenou inváziou do susedných krajín sa za posledných sto rokov často mení zo sebavedomej arogancie vopred jasného víťaza na nečakané prekliatie porazeného.

Presvedčiť sa o tom mohli Rusi v novodobých dejinách už najmenej trikrát, keď ich pôvodné vojenské plány stroskotali na oduševnenej protiofenzíve odhodlaného brániaceho sa súpera, ktorá „rýchlu“ inváziu napokon premenila na dlhodobý, úmorný a zničujúci konflikt s vážnymi politickými dôsledkami pre aktuálne panujúci režim v Rusku.

Takúto historickú skúsenosť majú Rusi z vojny s Japonskom, ktorá stála na začiatku konca cárskeho režimu, následne v zimnej vojne vo Fínsku na prelome rokov 1939 – 1940 a napokon aj na sklonku sovietskej éry v Afganistane.

Poučenie z týchto vojen pre dnešok nemôže znieť pre ruského vládcu ktovieako príjemne: história ukazuje, že potom, ako Rusom po 24. februári nevyšla rýchla a obmedzená invázia, pre Putina by bolo v jeho vlastnom záujme čo najrýchlejšie vycúvať s čo najmenšími stratami.