Le Penová môže vyhrať voľby, ale favoritom je Macron. Zvíťazí lepší rečník, ktorý presvedčí nerozhodnutých voličov

Francúzsko má za sebou pomerne neštandardnú a fádnu kampaň, Emmanuel Macron sa do nej zapojil neskoro a len minimálne, pomerne vysoké percento voličov na francúzske pomery (25 percent) nehlasovalo. Strácajú francúzski voliči záujem o politiku?

Neúčasť bola vyššia ako býva zvykom. Rekordnú zaznamenali počas prezidentských volieb v roku 2002 [28 percent, pozn. red.], ktorú tieto voľby neprekonali. Nedá sa ubrániť záveru, že narastá počet Francúzov, ktorí majú dojem, že nemá zmysel voliť. Je to dané podľa mňa aj tým, že Macron obhajoval mandát, kampaň v podstate nemal, skôr ju podriadil svojej funkcii a mnohí jeho víťazstvo považovali za hotovú vec, preto sa nezmobilizovali.

Mňa na výsledku volieb nezaujal až tak vrch tabuľky, ale stred a jej spodná časť. Antisystém získal 55 percent hlasov. Ľavičiar Jean-Luc Mélenchon zaznamenal historický úspech so ziskom nad 20 percent. Kandidáti štandardných strán utrpeli debakel, stredopravá kandidátka Valérie Pécressová získala päť percent, socialistka Anne Hidalgová len dve, predbehol ju dokonca aj komunistický kandidát Fabien Roussel. Čo to znamená pre francúzsky politický systém?

Ako hovoríte, je to totálny debakel pre tradičné politické strany. Desaťročia tri najväčšie strany – republikáni, socialisti, komunisti – získali dokopy menej ako desať percent. Dokonca ani progresívni zelení, do ktorých mnohí vkladali nádeje a inde získavajú hlasy na úkor tradičných strán, neuspeli a sú na tom rovnako ako republikáni. Výsledok je najbolestivejší pre republikánov, pretože socialisti si už na zlé výsledky zvykli a nemali veľké očakávania (smiech). Nikto nečakal, že Valérie Pécressová zasiahne do druhého kola, ale že získa menej ako päť percent, to je veľký neúspech.

Znamená to, že keď chcete analyzovať francúzsku politiku, tak nemá zmysel pozerať sa na tieto dve tradičné strany [socialisti a republikáni, pozn. red.]. Vytvorili sa tri veľké a porovnateľne silné bloky, čo majú štvrtinu až tretinu elektorátu. Prvý blok je Macronov: proeurópsky, globalizačný, ľahko progresívny, neoliberálny. Druhý je národne konzervatívny blok, ktorý tvorí Marine Le Penová a Éric Zemmour.

Ktorí spolu s ďalším nacionalistickým kandidátom Nicolasom Dupontom-Aignanom získali takmer 33 percent.

Teda oslovili presne tretinu voličov. Navyše v tom bloku je obrovská kontinuita. Zemmour postupne v prieskumoch veľmi padal, ale keď to spočítate so skóre Le Penovej, mali stále rovnaký počet voličov.

A potom je tu tretí blok, nazvime ho radikálna ľavica. Reprezentuje ju Mélenchon a jeho strana Nepoddajné Francúzsko, ktorý však ohlásil odchod z politickej scény. Vopred avizoval, že sú to jeho tretie a posledné prezidentské voľby.

Ten druhý blok získal 33 percent, Le Penová pred piatimi rokmi v druhom kole získala 34 percent. Je tretina hlasov strop, ktorý tvrdá nacionalistická pravica neprekročí?

To si rozhodne nemyslím a neporovnával by som to s rokom 2017. Potenciál Le Penovej je v súčasnosti omnoho väčší. Dokonca by som nevylučoval, že môže vyhrať voľby, hoci je Macron favoritom. Za tých päť rokov sa viacero podstatných vecí zmenilo. Macron bol pred piatimi rokmi neznámou nádejou, ale dnes ho významná časť Francúzska úprimne nenávidí. To je ten “hnev”, o ktorom radi hovoria politológovia. Ďalšia vec, Le Penová na sebe pomerne trpezlivo pracovala. Vystupuje veľmi umiernene, dávala si pozor, aby neodradila stredových voličov. Takže ten strop sa pre ňu určite posunul, ale ako veľmi, to nevieme. Pre mnohých Francúzov je meno Le Pen alebo Le Penová toxické. Ostatných 50 rokov boli strašiakmi. Postavu zla v očiach progresívcov tentokrát nezohrávala ona, ale Zemmour. Le Penová zrazu vedľa neho vyzerala ako umiernená politička. To sa zmení v nasledujúcich 14 dňoch, keď sa do nej pustia macronovci. Lenže už sa im nebude dariť démonizovať ju tak ako pred piatimi rokmi.

Ako je možné, že štandardné strany nedokázali za päť rokov vygenerovať zvoliteľného kandidáta? Rozpadnú sa republikáni a socialisti? Zaznamenal som niekoľko náznakov, napríklad vplyvný republikán Éric Ciotti sa postavil volebnej líderke a odmietol podporiť v druhom kole Macrona.

Oni sa nerozpadnú, oni sa už rozpadli. Však aj Pécressová zo strany odišla a vrátila sa do nej až pred voľbami, ale nepomohlo to. U socialistov sa ukazuje izolovanosť parížskej elity. Anne Hidalgová vyhrala presvedčivo parížske voľby druhýkrát po sebe a socialisti si povedali, že z nej bude prezidentka. Lenže tak to nefunguje, existuje obrovská priepasť medzi veľkými mestami a zvyškom Francúzska. Môže sa objaviť niekto, kto im dá novú tvár, ale tie strany sú de facto rozpadnuté. Možno bude jednoduchšie založiť úplne nové strany.  

K tomu pridajme, že viacerí členovia týchto strán sa pred piatimi rokmi pridali k Macronovi. Spoliehajú sa republikáni a socialisti na parlamentné voľby, ktoré budú o dva mesiace? V zákonodarnom zbore majú stále pomerne silné slovo.

Čo sa stane v parlamentných voľbách, to je pre mňa úplná záhada. Je to totiž aj finančná otázka, musíte mať peniaze na kampaň.

A Pécressová ani Hidalgová minuli veľa na kampaň a nepresiahli päť percent, takže peniaze od štátu nedostanú.

Presne tak. Minuli peniaze na prezidentskú kampaň a teraz budú musieť zháňať ďalšie na parlamentnú kampaň, presviedčať sponzorov. Z toho hľadiska majú veľmi zložitú východiskovú pozíciu. Preto očakávam výrazný pokles ich zastúpenia v parlamente. Polepšiť si môžu národní konzervatívci a Mélenchon, hoci francúzsky väčšinový systém pri parlamentných voľbách je do istej miery nevyspytateľný.

Očakávam, že vláda nebude mať rovnakú farbu ako prezident, vznikne akási koalícia a nastane takzvaná kohabitácia. Pre prezidenta tak bude vládnutie zložitejšie a bude mať menšie právomoci.

Vráťme sa k prezidentským voľbám. Macron akoby až teraz začal reálnu kampaň. Dáva hlasne najavo, že nič nie je vyhraté a varuje pred Le Penovou. Apeluje na spájanie, čo väčšina neúspešných kandidátov aj spravila a podporila ho. V prieskumoch má mierny náskok pred Le Penovou, do akej miery záleží výsledok od toho, čo sa stane v najbližších dvoch týždňoch? Použije proti súperke niekdajšiu náklonnosť k Putinovi?

Ja si myslím, že Macron sa teraz bude snažiť ukázať, že Le Penová je nebezpečná a toxická. Nemôže núkať pozitívne správy, ktorými by si získal Francúzov. Nemôže sľubovať toľko ako pred piatimi rokmi, keď ho voliči nepoznali. Môže použiť ruskú kartu, ale to nebude stačiť na výhru. Marine Le Penová sa navyše od ruskej invázie pomerne jasne dištancovala. Macron môže skúsiť poukazovať na nekompetenciu. Bude sa situovať do roly kompetentného vládcu a súperku viniť z toho, že ona vládnutie nezvládne a nemá schopný tím, aby zostavila vládu. Preto bude veľmi dôležitá tá veľká prezidentská debata. Pred piatimi rokmi sa Le Penovej naozaj nepodarila. Očakávam, že sa poučila, ale Macron sa na ňu veľmi dobre pripraví. Tam sa ukáže, kto osloví viac nerozhodnutých voličov.

Ako sa zachovajú voliči Mélenchona? Získal takmer štvrtinu hlasov, najviac bodoval u nerozhodných mladých voličov. Na jednej strane to bol jeden z najhlasnejších kritikov Macrona a politického systému ako takého, na druhej strane po ohlásení výsledkov apeloval, aby jeho stúpenci nedali ani jeden hlas Le Penovej.

Nemohol povedať, nech volia Macrona, tým by zradil všetko. Tak povedal: nevoľte Le Penovú. Prieskumy zatiaľ ukazujú, že polovica jeho voličov voliť nepôjde, štvrtina podporí Macrona a štvrtina Le Penovú. Takže o jeho voličov bude obrovský boj, je to ten rozhodujúci balík, milióny hlasov.

Máte pravdu, že bodoval medzi mladými voličmi a vo veľkých mestách, dali mu hlasy ľudia z kultúry a školstva, ktorí Le Penovú voliť nebudú, ale s témou minimálnej mzdy by mohla osloviť chudobnejších voličov z predmestí. Francúzov mimoeurópskeho pôvodu zas dokáže zaujať Macron.

Čakajú nás dva týždne intenzívnej kampane pred druhým kolom. Kandidáti na seba budú vyťahovať „špinu“. Vy ste pripustili, že môže vyhrať Le Penová. Ktokoľvek vyhrá, súhlasíte s tvrdením, že to bude tesné?

To je asi jediné, čo sa teraz odvážim povedať. Ten výsledok bude tesný, omnoho viac, ako pred piatimi rokmi. Keby som mal staviť veľké peniaze, dal by som ich na Macrona, má lepšiu východiskovú pozíciu. Uvidíme, ako sa skončí ich televízna debata.

Čo sa týka špiny a rôznych útokov, to sa podľa mňa viac týka Macrona. Ak niečo mali na Le Penovú, to už použili, veľa nového asi nemajú. Prezidentovi môže uškodiť aféra McKinsey [americká konzultačná firma, u ktorej si francúzska vláda objednala drahé poradenstvo a firma je podozrivá z krátenia daní, pozn. red.]. Čítal som si o tom správu senátu [hornej komory francúzskeho parlamentu, pozn. red.], ktorá je pomerne škandalózna. Tiež mu môže zavariť konflikt záujmov jeho blízkych spolupracovníkov. Alexis Kohler, jeho pravá ruka, má toho dosť rováši. Otázka je, ako to zapôsobí na voličov.

Ak Marine Le Penová neuspeje, myslíte si, že dodrží svoj sľub a odíde z vysokej politiky?

To je ťažká otázka. Má tam Jordana Bardellu, ktovie, či by mu zverila stranu a zostane napríklad len čestnou predsedníčkou. Lenže celá jej strana Národné zhromaždenie je pod kontrolou Le Penovcov, ich manželov, sesterníc a podobne. Rodinný klan by si asi zachoval moc, aj keby stranu riadil oficiálne niekto iný.

Podobný záväzok mal aj Mélenchon. Prežije jeho strana odchod zakladateľa?

Pri jeho 70 rokoch mu to verím. Navyše dvakrát mu uniklo druhé kolo volieb o pár percent. Netrúfam si však povedať, čo sa s jeho stranou stane, keď odíde.