Macron má pohodlný náskok. Parlamentné voľby však prezidenta Francúzska môžu pripraviť o moc

Pred desiatimi dňami dali Francúzi v prvom kole prezidentských volieb najviac hlasov Emmanuelovi Macronovi a Marine Le Penovej. Najprv si v stredu večer zmerajú sily nanečisto v ostro sledovanom televíznom dueli, v nedeľu naostro v druhom kole volieb.

Zatiaľ si Macron udržiava pohodlný náskok. Už niekoľko týždňov vedie o zhruba desať, v najnovšom prieskume až o 13 percentuálnych bodov. Pomer síl v najčerstvejšom prieskume je 56,5 k 43,5 percenta.

Naoko veľký rozdiel, ale ak pripočítame priznanú štatistickú odchýlku 3,3 percentuálneho bodu, preferencie sa ukazujú v inom svetle. Zároveň dodajme, že pred piatimi rokmi mal pri rovnakom dueli Macron väčší náskok. V drvivej väčšine prieskumov medzi prvým a druhým kolom volieb mal vyše 60 percent, voľby nakoniec vyhral so ziskom 66 percent.

Televízny duel alebo debakel?

V stredu večer o deviatej si sadnú k televíznym (a počítačovým) obrazovkám milióny Francúzov, aby si pozreli avizovanú televíznu konfrontáciu Macrona a Le Penovej. Tým skôr, že úradujúci prezident do diskusií s protikandidátmi pred prvým kolom nechodil.

Pred piatimi rokmi z televízneho duelu vyšiel Macron ako jasný víťaz. Bol presvedčivejší, pripravenejší a sklamanie z vystupovania Le Penovej neskrývali ani jej stúpenci. Po debate, ktorú sledovalo vyše 16 miliónov Francúzov, v prieskumoch stratila tri percentuálne body, pripomína denník Le Parisien.

Obaja sa však počas piatich rokov zmenili. Macron už nie je nepopísaný list a mnohí Francúzi mu vyčítajú spôsob vládnutia či konkrétne politické kroky. Le Penová sa zasa poučila, dáva najavo, že sa na diskusiu dôkladne pripravuje a oproti minulej kampani si zlepšila imidž, zmiernila slovník a zapracovala na programe.

Iné podmienky ako pred piatimi rokmi

Kandidátov čaká dva a pol hodinový maratón a nie je vylúčené, že sa debata natiahne. Podľa odborníkov však nebude mať až taký vplyv ako pred piatimi rokmi.

„Rok 2017 bol výnimkou, pretože mal amplifikačný efekt po debate v prospech Macrona,“ hovorí Gilles Finchelstein, riaditeľ ľavicového think-tanku Fondation Jean Jaurès. Emeritný profesor Jacques Gerstlé z parížskej Sorbonny dopĺňa, že na to nie sú splnené podmienky: „Debata má dosah, ak sú splnené štyri podmienky: je v nej relatívne neznámy kandidát (nesplnená), veľa nerozhodnutých voličov, tesné prieskumy (momentálne sa rozdiel medzi kandidátmi zväčšuje) a malá stranícka lojalita voličov (prieskumy tomu nenasvedčujú).“

Tretie kolo prezidentských volieb

Tesne pred bránami druhého kola zostal zarytý ľavičiar Jean-Luc Mélenchon na čele hnutia Nepoddajné Francúzsko. Volilo ho takmer osem miliónov Francúzov. Za Le Penovou zaostal len o jeden percentuálny bod a dal to za vinu komunistom, ktorí postavili na rozdiel od roku 2012 a 2017 vlastného kandidáta.

Tesnú prehru v prezidentských voľbách chce premeniť na víťazstvo v tých parlamentných, ktoré budú o dva mesiace a dostávajú prívlastok „tretie kolo prezidentských volieb“. Francúzov vyzval, aby ho „zvolili za premiéra“ a ľavicu na spojenie síl. Chce získať prevahu v dolnej komore parlamentu, čím by sa stal protiváhou prezidenta.

Vo francúzskom politickom systéme sú oboje voľby zosynchronizované a ich výsledok spolu úzko súvisí. Ak v parlamentných voľbách získa väčšinu jedna alebo blok strán v opozícii k prezidentovi, hlava štátu príde o veľkú časť právomocí. Dochádza k takzvanému spolužitiu (po francúzsky cohabitation). Prezident si v takom prípade zachová post veliteľa ozbrojených síl a hlavné slovo v celkovom smerovaní zahraničnej politiky, ale vládna politika sa stáva doménou premiéra. Pri vládnutí dochádza k mocenským stretom hlavy štátu a predsedu vlády, ktoré komplikujú výkon moci.

Ľavičiar Mélenchon sa spolieha na to, že ho podporia početní voliči odmietajúci Macrona aj Le Penovú, a nezávisle na výsledku prezidentských volieb sa k moci dostane okľukou.

Nie je to jednoduchá matematika

Lenže francúzske parlamentné voľby sú pomerne nevyspytateľné, dvojkolové väčšinové hlasovanie neodráža percentuálnu podporu strán. Hnutie Národné zhromaždenie Marine Le Penovej podporilo naposledy vyše 13 percent voličov, ale napokon získalo len osem poslaneckých kresiel vo vyše 500-člennej snemovni.

Väčšinový systém dáva výhodu štandardným a dobre etablovaným politickým stranám, ktoré majú v mnohých volebných obvodoch známeho kandidáta, čo pôsobí v parlamente niekoľko volebných období po sebe.

A napokon, Macron aj Le Penová navrhujú zmenu väčšinového systému na úplne či čiastočne pomerný. Ide však o francúzsky politický evergreen, ktorý sa roky nedarí presadiť, a do voľby poslancov zostávajú dva mesiace.

V každom prípade sa nedá spoliehať na to, že relatívne vysoká podpora prezidentského kandidáta zabezpečí jeho strane triumf v parlamentných voľbách.