Juraj Karpiš: Inflácia tu bude dovtedy, kým ju bude Európa umelo podporovať

Ekonóm INESS a autor knihy Zlé peniaze Juraj Karpiš vysokú infláciu predvídal už v čase, keď sa ešte ostatní obávali deflácie. „Za dnešnú infláciu môžu najmä centrálne banky, ktoré vytvorili množstvo nových peňazí, a následne vlády, ktoré to minuli na rôznych dávkach,“ vraví v rozhovore pre Štandard. Dnes ju Európa nevie riešiť bez toho, aby zdvihla úroky a tak ohrozila zadlžené krajiny. Z dlhodobého hľadiska sa podľa neho euro rozpadne. „Cítim tam rozpor, ktorý bude menovú úniu destabilizovať. Sám som zvedavý na kreatívne riešenia, ktoré ešte vynájdu (pri jeho záchrane).“

Foto: archív Juraja Karpiša

Publikované: 25. apríla 2022 | 5:51

Autor: Matej Gašparovič,

Rozbehnuté tempo inflácie napriek pôvodným predpokladom nespomaľuje. Aké sú vaše očakávania?

Predpokladal som, že inflácia by mohla spomaliť v druhej polovici roka, vzhľadom na to, že najväčšie efekty monetárnej a fiškálnej stimulácie by mali oslabnúť. Ceny by naďalej rástli, ale pomalším tempom. Vojna touto predikciou zamiešala, keďže prispeje k tomu, že energie a komodity budú drahšie. Predikcia teda do veľkej miery závisí od toho, ako a kedy skončí invázia na Ukrajinu. Očakával by som ale, že tempo rastu inflácie by malo spomaľovať ku koncu roka. Ale nebude to spomaľovať k dvojpercentným cieľom centrálnych bánk, keďže sme na štvornásobku ich cieľov, v prípadne Slovenska dokonca päťnásobku. Kým by sme sa dostali na dvojpercentnú úroveň, môže to trvať roky.

Vy ste infláciu očakávali už skôr, dokonca pred pandémiou. Nakoľko je pandémia a následne vojna na Ukrajine len výhovorkou a nakoľko ide primárne o dôsledok helikoptérového efektu tlačenia nových peňazí ako receptu na finančnú krízu ešte z roku 2008?

Infláciu v spotrebných statkoch som pred pandémiou nevidel, videl som ju skôr v cenách aktív. Inflácia závisí od toho, ako vstúpia nové peniaze do obehu. Kvantitatívne uvoľňovanie išlo najmä cez banky a finančné trhy, čím sa nafukovali ceny dlhopisov a nehnuteľností.