Zoroslav Kollár: Makó mal byť v SIS na základe dohody s Hegerom

„Som obvinený, disponujem už oficiálne zápisnicou, nemám inú možnosť, ako sa brániť titulkom, že Zoroslav sa priznal, že mi dal úplatok,“ napísal Pčolinský na sociálnej sieti, čím sa snažil ospravedlniť, prečo zápisnicu zverejnil.

Hoci v médiách včera prevládal víťazoslávny pokrik, že Pčolinského obhajoba dostala po priznaní Zoroslava Kollára ďalšiu vážnu ranu, výpoveď Kollára v skutočnosti nehrá až tak celkom v jeho neprospech. Zapadá totiž rovnako dobre aj do Pčolinského verzie udalostí.

Pčolinský totiž pre Štandard aj pre Denník N nedávno špekuloval, že Makó sa mohol snažiť Zoroslavovi Kollárovi votrieť do priazne tým, že mu vybavoval pomoc v SIS. Kollár na výsluchu naznačoval, že ho Makó k tejto pomoci, ktorú podľa svojich slov vlastne ani nepotreboval, doslova dotlačil. Pritom poprel, že by vedel, že adresátom úplatku mal byť Pčolinský.

Bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský je obvinený z toho, že od Zoroslava Kollára mal spolu so svojím bývalým zástupcom Borisom Beňom prijať úplatok 40-tisíc eur, ktoré si mali rozdeliť napoly. Sprostredkovateľom tohto úplatku mal byť bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy SR Ľudovít Makó, ktorý bol ich spoločným známym. 

K tomuto skutku sa priznal Makó aj Beňa, Pčolinský prijatie úplatku popiera. Dvojica „kajúcnikov“ sa priznala, že úplatok mal byť odmenou za zastavenie sledovania a rozpracovania Kollára, ktoré viedla tajná služba. Podľa Makóa iniciátorom úplatku mal byť Zoroslav Kollár, ktorý Makóa informoval, že ho tajná služba rozpracovala.

Zoroslav Kollár sa k úplatku 40-tisíc priznal, no na výsluchu uviedol inú verziu udalostí ako Makó. „V niektorých jeho opisoch skutočností, ktoré sa udiali, ja vidím zjavnú ,nadprácu´, ktorej nerozumiem, lebo opisuje tie skutočnosti čiastočne odlišne, ako sa stali, ale to neznamená, že popieram ten skutok, lebo skutok Trestný zákon nejako pomenováva a tento skutok sa stal,“ priznal sa Kollár.

Vraj to však nebol on, kto oznámil Makóovi, že ho SIS sleduje, ale mal mu to, naopak, oznámiť sám Makó, pričom Kollár tomu nevenoval veľkú pozornosť a vraj ani nemal podozrenie, že by bol sledovaný: „Ja som sa takýmito úvahami nikdy nezaoberal, lebo som žil v presvedčení, že som občas monitorovaný aj sledovaný. Ak mám povedať úprimne, bolo mi to jedno.“ Svoj vzťah s Makóom Kollár označil ako priateľský, mali sa stretávať dvakrát mesačne, no vraj si od neho „udržiaval odstup“.

Zoroslav Kollár na výsluchu dokonca uviedol, že si ani neuvedomoval, že predanie peňazí môže byť trestný čin. „Ja som to možno mentálne vtedy bral, že to môže byť poďakovanie p. Makóovi,“ uviedol Kollár. „Poďakovanie za čo?“ opáčil vyšetrovateľ. „Ako poďakovanie za ,upratanie´ toho problému,“ odvetil Kollár. Z kontextu vyplýva, že mu Makó hovoril o tom, že ho SIS sleduje a že dokáže zariadiť, aby jeho sledovanie služba zastavila. 

„Ja som v zásade … ani nepovažoval za nejaký významný problém tú skutočnosť, že ma služba sleduje, pretože som žil s vedomím, že som z času na čas stredobodom záujmu nejakých štátnych orgánov. […] P. Makó ma presvedčil, že je dobré to urobiť, ale ja som tomu nevenoval nejakú prioritu,“ opisuje Kollár, pričom sledovačku zo strany tajnej služby bagatelizoval: „Pre mňa to bola marginálna záležitosť, a preto som to odovzdanie peňazí urobil asi na tretiu alebo štvrtú urgenciu zo strany p. Makóa.“

Kollár uviedol, že netušil, pre koho sú peniaze určené: „Tak som to vnímal tak, že človek, ktorý sa snaží byť mojím dobrým priateľom [Makó, pozn. red.], mi chce v niečom pomôcť, tak sa za to poďakujem a ja som neriešil a ani som sa nepýtal, či sú to peniaze pre neho… Ja som to vnímal tak, že on je osoba, ktorá to zariaďuje, tak som mu dal odmenu a on deklaroval, že tá odmena je pre niekoho iného, ale pre koho, to mi neidentifikoval.“ Kollár vraj nemal vedomosť ani o tom, ako Makó s peniazmi následne naložil.

Makó mu mal len spomenúť jeho „priateľov v službe“: „Vždy hovoril anonymne a v množnom čísle, to znamená, že tých kamarátov mal viac. Jediné meno, ktoré spomenul, bolo práve p. Vladimír Pčolinský,“ tvrdí Kollár, ktorý si vraj ani neoveroval, či boli peniaze naozaj odovzdané. „Pre mňa to bolo ukončené odovzdaním obálky a viac som sa tomu nevenoval.“ Kollár teda nespomenul ani Borisa Beňu. 

Kollár na výsluchu vyvolával dojem, akoby celá iniciatíva úplatku pochádzala od Makóa: „Chcem zdôrazniť, že ten skutok, za ktorý som trestne stíhaný, som urobil, aj keď som mal taký subjektívny pocit z toho, že som bol do toho trošku tak vmanipulovaný alebo som bol do toho vtiahnutý. […] Ja som to vnímal ako jeho priateľskú iniciatívu upozorniť ma a nejakým spôsobom to vyriešiť a to riešenie bolo aj v jeho záujme a možno, dovolím si to formulovať tak, že on tým chcel prehĺbiť alebo upevniť náš vzťah.“

Makó ako legalizant SIS?

Kollár vo svojom výsluchu uviedol aj to, že Makó mu Pčolinského spomínal „v súvislosti s tým, že s ním komunikuje o jeho vstupe do SIS. Vysvetlil mi to tak, že v rámci nejakých dohôd s vtedajším ministrom financií dostal p. Pčolinský pokyn prijať Makóa do služby“.

Makó mal podľa Kollára nastúpiť do SIS ako legalizant 1. júna 2020, čiže hneď na druhý deň, ako skončil na Kriminálnom úrade Finančnej správy SR, ktorá spadá pod ministerstvo financií, ktoré v tom čase riadil súčasný premiér Eduard Heger. 

Bývalý šéf NAKA Branislav Zurian v trestnom oznámení na Borisa Beňu uviedol, že Matovič chcel Makóa „upratať“ do SIS: „Premiér Igor Matovič ho potreboval bez problémov a v tichosti bez kriku dostať z funkcie od Hegera z Kriminálneho úradu Finančnej správy, a tak ich požiadal, aby ho zobrali do SIS,“ uvádza Zurian. Malo ísť vraj o barter, aby Makóa dostali preč z kľúčovej funkcie na Finančnej správe SR.

Expremiér a súčasný minister financií Igor Matovič v minulosti potvrdil, že bol informovaný o takomto zámere: „Bolo mi iba oznámené, že takáto bude snaha. Ja neviem a nebol som informovaný, či sa nakoniec príslušníkom stal,“ povedal. Matovič tiež priznal, že sa s Makóom raz alebo dvakrát stretol ešte ako opozičný poslanec, poprel však, že by sa snažil vybavovať prestup Makóa do SIS.  

Požiadali sme o reakciu aj premiéra Eduarda Hegera, stanovisko budeme dopĺňať.