Chorvátsky prezident plánuje vetovať vstup Fínska do NATO

„Ako hlava štátu zastupujúca Chorvátsko na samite NATO budem vetovať túto pozvánku, ak bude predložená na tejto úrovni,“ vyhlásil Milanovič na tlačovej konferencii v chorvátskom meste Vukovar. Chorvátsky prezident si však nie je istý, či sa mu podarí prinútiť chorvátskeho veľvyslanca pri NATO, aby prijal jeho postoj a vetoval pozvánku pre Fínsko, ak bude predložená na úrovni veľvyslancov.

Samit Severoatlantickej aliancie v Madride sa uskutoční 28. – 30. júna.

Milanovič: Na strane Ruska nestojím

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram v pondelok poznamenal, že Milanovič riskuje odvetu Kyjeva za svoje názory na rusko-ukrajinský konflikt. Chorvátsky prezident mu v utorok odkázal, že na toto sa nedá „nachytať“, pričom zdôraznil, že nestojí na strane Ruska.

„Rusi si hrajú svoju hru. V tejto vojne sú agresorom,“ prízvukoval. Zároveň poukázal na existenciu istej „kliky“ v Chorvátsku, ktorá aktívne pôsobí proti záujmom bosnianskych Chorvátov. „Pri skladaní sľubu som sa zaviazal, že budem chrániť aj ich a v prípade potreby som pripravený za nich aj politicky zomrieť,“ uviedol Milanovič. Dodal, že sa nebojí Ruska ani Ukrajiny, pričom bojuje za „chorvátsky štát a národ“.

„Nakladajú s nami ako s hlupákmi a nejakým treťotriednym národom,“ pokračoval Milanovič. Zároveň obvinil chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča, že toto všetko podporuje „ako nejaký lump“. Vládu opätovne obvinil, že zrádza Chorvátov žijúcich v Bosne a Hercegovine.

Fínsko sa 12. mája oficiálne rozhodne požiadať o členstvo v NATO

Fínsko sa rozhodne požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii 12. mája. Informoval o tom v pondelok fínsky denník Iltalehti s odvolaním sa nemenované zdroje s prostredia tamojšej vlády. TASR už v sobotu citovala fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa, ktorý povedal, že do 12. mája plánuje predstaviť svoj postoj týkajúci sa vstupu krajiny do Aliancie.

Podľa denníka Iltalehti sa 12. mája uskutočnia dve formality, potrebné pre začiatok vstupu do Aliancie. Fínsky prezident najprv oficiálne oznámi svoj súhlas so vstupom do NATO, po ktorom parlamentné frakcie podporia tento postoj. Rozhodnutie vstúpiť do NATO následne prezident potvrdí na stretnutí s kľúčovými ministrami vlády.

Podľa Reutersu tvrdenia denníka Iltalehti nebolo možné bezprostredne overiť, avšak agentúra pripomenula, že podľa fínskej ústavy je tamojší prezident zodpovedný za fínsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku v spolupráci s vládnym kabinetom.

Fínsko je v otázke vstupu do Severoatlantickej aliancie v úzkom kontakte so susedným Švédskom. Obe krajiny svoju bezpečnostnú politiku prehodnocujú v súvislosti s ruskou inváziu na Ukrajinu. Šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto v piatok po stretnutí so švédskou ministerkou zahraničných vecí Ann Lindeovou zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby obe krajiny prijali rozhodnutia v rovnakom časovom rámci. Švédsky parlament by mal podľa očakávaní správu ohľadom smerovania bezpečnostnej politiky predstaviť 13. mája.

Vlády škandinávskych krajín sa ešte nerozhodli

Lídri Fínska a Švédska v utorok naznačili, že ich vlády ešte nerozhodli, či požiadajú o členstvo ich krajín v NATO. Fínska premiérka Sanna Marinová v utorok po schôdzke s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne povedala, že „ruský útok na Ukrajinu úplne zmenil naše bezpečnostné prostredie“. „Musíme rozhodnúť, či požiadame o členstvo v NATO alebo budeme pokračovať v našej terajšej ceste,“ dodala.

Predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová konštatovala, že parlament jej krajiny uskutočňuje bezpečnostné posudzovanie, ktoré predstaví 13. mája. „Súčasťou analýzy je budúce obranné partnerstvo Švédska, vrátane diskusie o NATO, a do úvahy sa berú všetky možnosti,“ uviedla.

Šéf NATO Jens Stoltenberg povedal, že obe krajiny budú vítané, ak sa rozhodnú stať členmi aliancie. Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa stretnú v Berlíne 14. a 15. mája.

Scholz prisľúbil podporu

Nemecko podporí prijatie Fínska a Švédska NATO, ak oň tieto krajiny požiadajú. Potvrdil to v utorok nemecký kancelár Olaf Scholz na stretnutí s premiérkami Fínska a Švédska – Sannou Marinovou a Magdalenou Anderssonovou – počas neverejného zasadania spolkového kabinetu v Mesebergu pri Berlíne. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Rozhodnutia o podaní žiadosti o členstvo v Aliancii by museli prijať obe krajiny, povedal Scholz. „Pre nás je ale jasné: Ak by sa tieto dve krajiny rozhodli, že chcú patriť k NATO, môžu rátať s našou podporou,“ vyhlásil spolkový kancelár.

O podpore zo strany Berlína uistil Scholz aj nezávisle od členstva týchto dvoch krajín v Severoatlantickej aliancii či v čase, kým sa o takomto členstve bude rozhodovať, spresňuje DPA.

(tasr, sita)