Primárka Škripeková: Stretnutie so smrťou nás robí citlivými a súcitnými

Sedeli sme spolu vyše hodiny, pani primárka hovorila pokojne, opatrne, bolo jasné, že jej záleží na veci, a že komplex zmien, na ktorých sa už roky podieľa, môže u nás veľa zmeniť k lepšiemu. Usmievať sa začala až koncom rozhovoru, keď sme hovorili o nej. Hoci rada používa anglicizmus "drajvovať" a teraz je naplno zamestnaná úradnícko-legislatívnymi povinnosťami, oveľa viac ju charakterizuje niečo dôležitejšie a podstatnejšie – vzťah k pacientovi na konci jeho života. A cíti sa byť za to odmenená.

Prečo je potrebné posilniť dlhodobú zdravotnú starostlivosť na Slovensku?

Pretože na Slovensku zdravotná starostlivosť nefunguje tak ako v ostatných vyspelých krajinách. Najťažší pacienti, ktorí majú nevyliečiteľné alebo dlhotrvajúce ochorenie, často prepadávajú systémom. Nastáva to, keď pacient opakovane príde na centrálny príjem, kde mu povedia, že už preňho urobili všetko. Svojím spôsobom majú pravdu, ale pacienti majú vtedy najväčšie bolesti. Kým choroba dospeje k predpokladanému koncu, pacient zažije veľa utrpenia. Nemusel by trpieť, keby ho systém referoval k špecialistovi, ktorý má s týmto typom pacientov skúsenosť, trpezlivosť a medicínske zručnosti.

Pri tvorbe legislatívnych zmien sme sa inšpirovali nemeckými a rakúskymi legislatívnymi normami. V Nemecku definovali v roku 2005 právo pacienta na paliatívnu starostlivosť nielen v závere života, ale aj počas nevyliečiteľného ochorenia. Umožnili mu čo najviac zdravotnej starostlivosti v prostredí, ktoré je mu prirodzené – buď doma, alebo v zariadení sociálnych služieb.