Sekularizácia sa javí ako silná najmä na východe a na juhu krajiny. Na východe to bol región baníkov a život miestnych akoby nebol kompatibilný s kresťanstvom. Biskup Shvarts povedal: „Mnoho ľudí, ktorí k vám utekajú a sú ubytovaní v cirkevných zariadeniach, sú možno po prvýkrát v živote reálne v kontakte s cirkvou. A často si všímam, že luteráni sa javia ako veľmi hanbliví ľudia. Málo rozprávajú o Ježišovi Kristovi a veľa o tom, že sú luteráni.“
Tri problémy Ukrajiny
Ľudí na Ukrajine dnes najviac trápia tri problémy: bývanie v bezpečnejších lokalitách sa stalo v mnohých regiónoch nedostupným a mať strechu nad hlavou je čoraz ťažšie, neustále rastúce ceny urobili aj základné potreby nedostupnými a v neposlednom rade je tam v dôsledku vojnového ničenia vysoká nezamestnanosť, a teda obyvateľstvo bez príjmu.
Vzťahy s Ruskom
To, že Ukrajina vzdoruje Rusku, je možné iba vďaka tomu, že vojsko má podporu ľudí a Ukrajina dostáva zbrane zo Západu. Vďaka tomu môžu brániť svoju krajinu. Názor, že vojna na Ukrajine je zástupným konfliktom USA či NATO s Ruskom, že Rusko je posledným obhajcom kresťanských hodnôt a bráni kresťanskú civilizáciu, úplne odmieta, ako snahu ospravedlniť agresora.
Biskup Shvarts tvrdí, že v Rusku je celé rozhodovanie na jednom jedinom človeku – Vladimírovi Putinovi. Ruská pravoslávna cirkev nie je partnerom na rozhovor pre ukrajinských predstaviteľov cirkví, pretože podporuje vojenskú politiku Ruska. 95 percent ľudí na východe Ukrajiny zmýšľalo v nedávnej minulosti o Rusku pozitívne, ale po vypuknutí vojny sa ich mentalita úplne zmenila. Veľmi sa v Rusku sklamali.
Pomoc s malým p či veľkým P
Biskup Shvarts prízvukoval dobrú pomoc: „Mnohí ľudia sa nedali evakuovať, zostali v rizikových oblastiach naďalej bývať a vždy sa našiel niekto, kto im pomáhal – prinášal vodu, potraviny, lieky a bol presvedčený, aká je jeho snaha správna. Priletela raketa a mnohí zomreli. Pomáhať treba múdro. V rizikových oblastiach treba ľuďom odporučiť evakuáciu a nie im pomáhať, pretože o život prichádzajú obe skupiny – pomáhajúci a aj tí, ktorí pomoc potrebovali.“
Ďalšiu skupinu ľudí tvoria podľa ukrajinského biskupa takzvaní vinníci. Niekto najskôr utiekol z domu do bezpečia mimo Ukrajiny a potom cíti vinu. Cíti sa zbabelo a začína tým, ktorí doma zostali pomáhať. Túto pomoc však vykonáva častokrát neuvážene, neúčelne. Mnohí posielajú do ohrozených regiónov veci, ktoré tam nemajú zmysel a sú zbytočne drahé. Robia to iba preto, že majú pocit viny. Kompenzovať si svoj pocit viny cez pomoc druhým nie je správna pomoc. Alebo mnohí pomáhajúci dokazujú svoj humanizmus. Oddali sa bezhraničnému aktivizmu, sú pritom už vyhorení a nedokážu efektívne pomáhať, pretože sa štylizujú do pozície hrdinov. Aj biskup sa mnohokrát snažil povzbudiť týchto hrdinov k oddychu, ale mnohí sa opájajú myšlienkou, ako veľmi sa obetovali. Biskup Shvarts však pripomína: „Pravá služba blížnemu sa začína tam, kde si človek uvedomí, že je bezmocný hriešnik a že Boh ho môže zmocniť a pomôcť mu.“ Ďalší typ pomoci nazýva „humanitárny turizmus“. Títo ľudia si potrebujú niečo dokázať. Zariskujú, prídu, vykonajú nejakú pomoc a potom si snímajú selfie pred zničenými budovami. Označil to za amorálne, za zneužitie situácie.
Ako môžeme pomôcť my?
Biskup so svojou referentkou vymenovali niektoré dôležité oblasti pomoci: najdôležitejšie sú lieky a zdravotnícky materiál, potom financie, následne jedlo (kukuričná múka na kašu, ryža, konzervy, paštéty, cereálie a podobne). Ako veľmi dôležité označili aj naftové agregáty na výrobu elektriny, pretože veľa oblastí nemá dodávky elektrickej energie. Našu pomoc 15-tisíc eur zatiaľ ešte nepoužili. Plánujú ju využiť „na veľké projekty“, a to dvomi spôsobmi: na psychologické poradenstvo – založiť špeciálnu službu na pomoc obetiam vojny a druhou je projekt pre nezamestnaných ľudí. Biskup Shvarts prisľúbil, že čo najskôr pošlú zoznam materiálnych položiek vo forme oficiálnej žiadosti, ktoré im môžeme darovať, previezť cez ukrajinské hranice, preložiť do ich auta, odkiaľ by ich smerovali do najnúdznejších oblastí.
