Žiaľ, posledné udalosti ukazujú, akoby sme išli opačným smerom.

Dobrý začiatok, zlý koniec 

Európsky parlament na májovom plenárnom zasadnutí hlasoval o Správe o prenasledovaní menšín na základe presvedčenia alebo náboženstva. Bola to výborná príležitosť zamerať sa na tému boja proti narastajúcej náboženskej neslobode vo svete.

Pôvodná verzia dokumentu to skutočne reflektovala, no po prijatí sporných pozmeňujúcich návrhov sa aj napriek môjmu vytrvalému a intenzívnemu úsiliu odrazu zmenila na správu, ktorá miestami doslova útočí na slobodu náboženského vyznania a vieru. Úpravami sa dôvod, rozsah, tón a smerovanie správy posunuli tak drasticky, že niektoré odseky možno označiť za otvorene nepriateľské voči náboženstvu.

Okrem iného správa odsudzuje podnecovanie k násiliu a diskrimináciu na základe pohlavia či sexuálnej orientácie, „a to aj zo strany náboženských predstaviteľov“. Vykresľuje tak duchovných bez udania jasného dôvodu či okolností ako tých, ktorí obmedzujú práva a vrhá na nich negatívne svetlo. Pritom pôvodným zámerom správy bolo zamerať sa na ochranu náboženských skupín v prípadoch, kedy sú obeťami. Ďalej tiež upozorňuje na zneužívanie náboženstva na “kriminalizovanie umelého prerušenia tehotenstva vo všetkých prípadoch” a vyzýva na odstránenie regulácií tohto charakteru, ktoré sa “premietajú do vnútroštátnych právnych predpisov ako sekulárne obmedzenia”. Ľudský život je pritom tou najvyššou hodnotu aj v kontexte medzinárodného práva.

Pôvodný návrh obsahoval 13 odkazov na slovo kresťan a poukazoval na niekoľko príkladov prenasledovania kresťanov, ktoré sú verne zdokumentované a uvádzali sa v primeranom kontexte. Finálny text sa napokon odvoláva na kresťanstvo iba raz a dáva neprimeraný dôraz na prenasledovanie ateistov alebo humanistov.

Úrad vyslanca pre náboženskú slobodu stále neobsadený

Správa o prenasledovaní menšín na základe presvedčenia alebo náboženstva naznačuje aj spochybňovanie samotného úradu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.

Zdôrazňuje sa potreba vykonať „transparentné a komplexné posúdenie efektívnosti a pridanej hodnoty“ tohto úradu. Takéto formulácie len zneisťujú existenciu úradu, po ktorom sme my zástancovia náboženskej slobody dlho volali spolu s viacerými medzinárodnými organizáciami.

Navyše, tento úrad je súčasnou Komisiou úplne zanedbávaný. Po skončení mandátu prvého vyslanca, ktorým bol náš bývalý eurokomisár Ján Figeľ, bol dlho neobsadený a nový vyslanec, ktorý nastúpil do funkcie, odišiel po pár mesiacoch do domácej politiky. Stalo sa to krátko pred prevzatím moci Talibanom v Afganistane, čím sme vyslali úplne protichodný signál o našom nezáujme voči prenasledovaným. Odvtedy je úrad vyslanca pre náboženskú slobodu stále uprázdnený.

Náboženská sloboda je plnohodnotné ľudské právo

Čo teda naznačuje Európsky parlament schválením tejto správy? Nedá sa to čítať inak, než že sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania – základné ľudské právo, neodňateľné, nespochybniteľné a kľúčové pre slobodu a demokraciu – v Bruseli čím ďalej tým viac stráca význam.

Minulý rok sme položili Komisii otázku, či prehodnotí členstvo Pakistanu v schéme GSP+ (colné úľavy pre menej rozvinuté krajiny) ako dôsledok uplatňovania takzvaného zákona o rúhaní sa a vynesených rozsudkov smrti nad kresťanskými manželmi S. Emmanuel a S. Kausar. Komisia úplne nepochopiteľne zrušenie výhod odmietla. Je to ďalší smutný príklad nevernosti princípom, na ktorých má stáť naša zahraničná politika.

Napriek tomu všetkému sa nemienim vzdať požiadaviek, aby EÚ rovnako dôrazne chránila a podporovala všetky ľudské práva, nielen tie, ktoré sa jej páčia a neprestávam v týchto veciach konať.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.