V Amerike zaznel nápad: Zrušte stodolárovú bankovku. V Rusku to vyvolá povstanie

Po napadnutí Ukrajiny čelí Rusko tvrdým sankciám. Ruskej centrálnej banke boli zmrazené devízové rezervy, ruské banky (až na dve výnimky) boli vylúčené z platobného systému SWIFT, Rusi nemôžu dovážať napríklad technológie, čo poškodzuje ich trh aj export, napríklad stavanie jadrových elektrární vo svete (stavajú ich asi 20 od Turecka po Čínu). A, samozrejme, bohatým Rusom zo sankčných zoznamov bol zabavený majetok na Západe, od jácht po vily. Každé z týchto opatrení malo vyvolať zemetrasenie, ale hoci majú Rusi vážne problémy, Putinov režim tieto opatrenia nepoložili. Práve naopak, podpora mu vzrástla (v apríli podľa Levada Center na 83 percent). Najnovšie sa podobné výsledky očakávajú od úplného alebo prudko zredukovaného pripojenia na ruský plyn a ropu.

Rozmýšľate o tom zle, akoby povedal svojím textom Markos Kounalakis, ak chce Západ vyvolať domáci tlak na Putina, má k dispozícii omnoho jednoduchšiu zbraň. Zrušenie jedinej dolárovej bankovky by mohlo šéfovi Kremľa zlomiť väz. Nejde len o to, že väčšinu bohatých Rusov sankcie Západu údajne stále zasiahli nedostatočne.

Zrušenie stodolárovky by zasiahlo širšie skupiny obyvateľstva. Od pádu komunizmu a od prvých kríz v 90. rokoch minulého storočia, keď sa Rusko prepadlo viac ako Weimarská republika, si totiž Rusi, ktorí si to mohli dovoliť, ukladali časť svojho bohatstva do stodolárových bankoviek. Markos Kounalakis to vie a má tie bankovky spočítané. „It is all about Benjamins,“ ide o tých Benjamínov, píše s odkazom na Benjamina Franklina, ktorý je na stodolárovke zobrazený Kounalakis.

Celkom iste tu už nejde o najbohatšiu vrstvu Rusov, skôr príslušníkov strednej a vyššej triedy, ktorí si zvykli svoje úspory chrániť tak, že namiesto rubľov šetrili doláre, a najlepšie doma v hotovosti. Neveria totiž ani bankám a takto majú schopnosť zobrať majetok a rýchlo sa niekam presunúť. Zatvorená banka či limit na výbery ich nijako neohrozí. Stabilita amerického dolára im je bližšia ako všetky riziká.

Markos Kounalakis, ktorý toto opatrenie navrhol, je autorom knihy Sloboda nie je zadarmo: Cena svetového poriadku a tento nápad napísal v článku pre denník Wall Street Journal. Kounalakis je presvedčený, že už len akákoľvek debata o zrušení stodolárových bankoviek by v Rusku bezpochyby spôsobila paniku. Jeho hlavný argument spočíva v skutočnosti, že v Rusku sa nachádza viac ako 31,5 miliardy dolárov (takmer 30 miliárd eur) v stodolárových bankovkách. Možno aj viac, keďže tento údaj pochádza z roku 2019. Mimochodom, takmer 80 percent všetkých stodolárových bankoviek sa nachádza v zahraničí.

Ako správne tušíte, opatrenie by zabolelo najmä tých chudobnejších z tejto skupiny, prišli by totiž o takmer všetko, čo si môžu z domu či Ruska odniesť. Práve to však má byť cieľom: „Zatiaľ čo sankcie nedokázali zmariť vojenské ciele Putina, čiastočne preto, že sa len málo dotkli životnej úrovne väčšiny Rusov, promptné zrušenie stodolárovky by mohlo u nich spôsobiť skutočný domáci odpor proti vojne na Ukrajine. V súčasnej klíme, ktorá panuje v ruských bankách, by nebolo ľahké konvertovať zrušené bankovky na inú menu. Úspory Rusov by sa tak zredukovali na papier,“ tvrdí Kounalakis.

Autor si svoje presvedčenie, žiaľ, nijako neproblematizuje. Väčšina týchto Rusov by napríklad celkom ľahko mohla za „okradnutie“ svojich úspor viniť amerického prezidenta, ktorý by také rozhodnutie musel prijať. Či by z to vinili Putina a vojnu na Ukrajine, je viac ako otázne. Celkom ľahko si možno predstaviť, že by s tým ruský režim dokázal narábať presne naopak a povedať, že Američanom v skutočnosti nejde len o odstránenie Putina, ale aj ochudobnenie bežných Rusov.

Takéto hypotetické rozhodnutie, ako už autor podotýka, by vyvolalo paniku aj inde vo svete, napríklad v Iráne či Venezuele. Práve tieto dve krajiny sa ale Američania v poslednej dobe snažia presvedčiť, aby na svetové trhy dodali viac plynu a ropy, aby mohli klesnúť ceny aj nespokojnosť západného obyvateľstva (a tiež ruské príjmy).

Kounalakisov návrh nie je až taká novinka. Ešte vo februári 2016, na konci Obamovej vlády, k takémuto rozhodnutiu vyzval bývalý americký minister financií a rektor Harvardu Larry Summers. „Je čas skoncovať so 100-dolárovou bankovkou,“ napísal vtedy pre Washington Post. Hlavným cieľom bolo vtedy zatlačiť na korupciu, financovanie terorizmu a daňových podvodníkov.