Opäť sa ozval turecký obchodník. Erdogan po vetovaní rozšírenia NATO avizuje štvrtú inváziu do Sýrie aj bez súhlasu Západu

Turecký prezident opäť dvíha mandle západným spojencom v NATO, menovite Spojeným štátom. Pripravuje ďalšiu, v poradí už štvrtú inváziu na sever Sýrie. Bez ohľadu na to, či bude Washington súhlasiť, aj keď povolenie od OSN či veľmocí si nepýtali ani pri tých predošlých.

Ministerstvo zahraničných vecí USA minulý týždeň uviedlo, že takáto operácia by ohrozila miestne civilné obyvateľstvo aj amerických vojakov bojujúcich proti extrémistom z takzvaného Islamského štátu (IS).

„Nemôžeme bojovať proti terorizmu, kým čakáme na niečie povolenie,“ povedal Erdogan skupine novinárov po návrate z pracovnej návštevy Azerbajdžanu. „Čo budeme robiť, ak Spojené štáty neprispejú k boju proti terorizmu? Vystačíme si sami,“ zdôraznil.

Turecko chce podľa Erdogana vytvoriť pozdĺž sýrskych hraníc 30-kilometrovú akúsi „bezpečnú zónu“ bez teroristov. Ankara dlhodobo čelí kurdským separatistom na vlastnom území a podniká útoky na Kurdov za hranicami v Sýrii. Označuje ich za teroristov, Kurdi tvrdia, že sa len usilujú o autonómiu a potenciálne o vytvorenie Kurdistanu.

Zámienka pre vetovanie rozšírenia NATO

Erdogan obviňuje Helsinki a Štokholm, že poskytujú útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara považuje za teroristickú organizáciu a Gülenových stúpencov. Navrhované rozšírenie NATO by tak podľa jeho slov ohrozilo bezpečnosť Aliancie.

Téme sme sa venovali v osobitnom texte. Okrem Turecka má námietky proti rozšírenie NATO aj chorvátsky prezident. Za vetom sa však podľa všetkého skrývajú zištné dôvody.

PolitikaReálna hrozba alebo obyčajné vydieranie? Turecko aj Chorvátsko vetujú rozšírenie NATO o severské štáty

Erdogan žiada o zrušenie embarga na dovoz zbraní zo severských štátov. Embargo uvalili za porušovanie ľudských práv a rovnosti pohlaví. USA zasa blokujú predaj stíhačiek F-35 a ďalších zbraní, pretože Turci si kúpili ruský systém protivzdušnej obrany S-400. Podľa analytikov sa Erdogan pokúša nátlakom a vetovaním rozširovania NATO získať ústupky v oboch prípadoch. Ďalším faktorom je zhoršujúca sa ekonomická situácia vrátane rekordnej inflácie a dvojité voľby, ktoré Turecko čakajú budúci rok.

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič tiež avizoval, že si chce uplatniť právo veta, hoci nemá nič proti fínskemu a švédskemu členstvu v NATO. Veto používa ako politický nástroj. Milanovič tvrdí, že chorvátska menšina v Bosne a Hercegovine je ako politická entita zaznávaná a je národným záujmom Chorvátska tomu zabrániť. Snaží sa zmeniť volebný systém v Bosne, kde si v parlamentných voľbách obyvatelia volia svojich zástupcov v dvoch obvodoch: Federácia Bosny a Hercegoviny (zložená z Chorvátov a početnejších Bosniakov) a Republika srbská. Vládu v Záhrebe viní z nečinnosti.

Rokovania ho neobmäkčili

Erdogan koncom minulého týždňa rokoval so Švédskom a Fínskom, postoj však nezmenil.

„Kým je Tayyip Erdogan na čele Turecka, nemôžeme povedať ´áno´ vstupu do NATO štátom, ktoré podporujú terorizmus,“ povedal pri návrate z rokovaní turecký líder. Nepáčilo sa mu tiež, že rokovania neboli na úrovni najvyšších predstaviteľov a bez návrhov na ústupky.

„Nie sú úprimní. Nemôžeme opakovať chyby z minulosti pri štátoch, ktoré poskytujú útočisko teroristom, a prijať ich do bezpečnostnej organizácie NATO.“

Prijatie nového štátu musia odobriť všetci členovia Severoatlantickej aliancie. Turecko, štát s druhou najväčšou armádou v NATO a strategickou polohou, zablokovalo otvorenie prístupových rokovaní s Fínskom a Švédskom. Trvá na ústupkoch a zrušení zbrojného embarga.